Až v štvrtej etape dal na túto mastabu, teraz už obdĺžníkovú postaviť nadstavbu v podobe troch terás, ktoré sa postupne zužovali a dosiahli výšku 40 metrov.
V piatej fáze bola už táto štvorstupňová mastaba znovu rozšírená a to na západnej a severnej strane, a najviac zvýšená o ďalšie dva stupne. A napokon v poslednej šiestej fáze došlo len k miernemu zväčšeniu stavby dodatočným obložením stien kvádrami z turského vápenca na severnej, východnej a južnej strane. Konečné rozmery jej základne dosiahli 125 krát 115 metrov a výšku zhruba 61 metrov.5 Dnes je na stranách asi o 4 až 6 metrov užšia a na vrchole asi o dva metre nižšia, lebo jej chýba niekdajšie povrchové obloženie. Stala sa tak najväčšou stavbou vtedajšieho sveta. Celý areál tejto pyramídy meria 544 krát 227 metrov, čiže asi 12.5 hektára. S tradičnou mastabou mala Džóserova pyramída spoločné aj to, že to bola rodinná hrobka. Neskoršie v pyramídach boli pochovaní len samotní faraóni, kým v tejto pyramíde boli pochované aj všetky Džóserove manželky a deti, pre ktoré bolo pripravené celkom 11 pohrebných komôr. Podobne ako mastaby predošlých kráľov, chránila i Džóserovu pyramídu ochranní múr, bol z kameňa a dosahoval výšku takmer 10 metrov. Tento múr zdobili výklenky a symbolické brány. Tento ochraňoval aj ostatné objekty a to zádušný chrám na severnej strane a dva symbolické paláce Horného a Dolného Egypta. V tomto priestore bol aj obdĺžníkový dvor s príslušnými kaplami, ktoré slúžili na obrady k sviatku nazvaného sed, ktorý sa konal k oslave tridsiateho jubilea kráľovej vlády. Kráľova pohrebná komora nebola v pyramíde, ale pod ňou v hĺbke 28 metra. Obložená bola kvádrami z asuánskej žuly a uzavretá masívnym žulovým blokom s váhou 3,5 tony. V Džóserovej pyramíde sa našlo veľké množstvo predmetov- až 40000 nádob, niekoľko sto boli alabastrové a porfýrové. Mnoho z týchto nádob sa dalo aj zlepiť. Napriek tomu, že od stavby tejto pyramídy uplinulo už takmer 5 tisíc rokov, ľudia stále môžu obdivovať túto nádhernú stavbu staroveku.