Ten používal celuloidové perforované filmy, ktoré sa prerušovaným pohybom viedli cez ozubené koleso a objektívom sa pritom exponovali. Na projekciu pritom používal od r. 1892 kinetoskop. Je to prístroj s kukátkom, ktorým môže vždy len jedna osoba sledovať cez zväčšovacie sklo snímky posúvajúce sa pomocou kľuky a neskôr aj elektromotora. Koncom 19. storočia je zrak uchvátený pohybujúcimi sa obrazmi.
Nové médium – film sa zrodilo 28. 12. 1895, kedy bratia Luis Jean a Auguste Lumiérovci predviedli v Indickom salóne Parížskeho Grand Café prvé predstavenie platiacim návštevníkom. Premietalo sa 11 filmov s priemernou dĺžkou 1 minúta, takže celé predstavenie netrvalo viac ako 20 minút. Aj napriek tomu to ľudí okamžite nadchlo a nadchýna ich to až do dnes. Nová Éra

Už koncom 19. storočia experimentovali vynálezci vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a USA s prístrojmi na snímanie a premietanie „oživených “ fotografických snímkov. Bratia Lumiérovci čiže nevstupujú úplne na novú pôdu. Aj napriek tomu sú považovaní za otcov filmu, pretože sa im podarilo predovšetkým vďaka im finančným možnostiam, presadiť sa proti konkurencii. 13. 2. 1895 si dávajú patentovať svoj kinematograf – kombináciu kamery a projektoru. 19. 3. 1895 natáčal Luis Lumiér svoj prvý film : zachytáva pracovníkov pri odchode z továrne. Pri tom už používa perforovaný filmový pás, aký sa používa do dnes, nie však celuloidový ale vyrobený zo špeciálne upraveného papiera. Pás sa pomocou podávača posúva pred obrazové okienko, kde sa zastaví, aby ho bolo možné osvetliť a potom sa posúva ďalej. Na prvé premietanie prichádzali návštevníci zo značnou nedôverou, po niekoľkých dňoch však na predstavenia prúdia zástupy ľudí, ktorí chceli vidieť zázračné oživené obrazy. Zatiaľ čo 28. 12. je príjem Lumiérovcov len skromných 33 frankov, o niekoľko týždňov neskôr, keď svoj program predvádzajú už 20 krát denne, dosahujú príjem 2500 frankov. Ich filmy reprodukujú skutočnosť, v žiadnom prípade si nenárokujú na umeleckú hodnotu. Prvé filmy boli veľmi krátke. S prostými príbehmi a emóciami. Ich zábery ukazujú každodenný život, napríklad : kŕmenie bábätka, príchod účastníkov na kongres, ale aj krátku scénku z Lyonu. Vtedajšie obecenstvo obzvlášť ocenilo film Príchod vlaku, kedy lokomotíva prechádza tesne okolo kamery. Hovorí sa, že zo začiatku boli diváci vydesení, pretože podľahli dojmu, že vlak sa rúti na priamo nich. Film Pokropených kropič vybočuje z dokumentárneho hľadiska prvých filmov. Keď záhradník polieva, chlapec mu pristúpi hadicu. On sa do nej pozrie a vtedy chlapec povolí a záhradník to schytá.