Vďaka slávnym menám združených v UA sa im podarilo preklenúť priepasť medzi výrobou, požičovňou a miestom kde sa filmy premietali. Spoločnosť nemala žiadne vlastné ateliéry takže využívala štúdia svojich členov. Neviedla so svojimi hviezdami, režisérmi a technikmi žiadne zložité zmluvy, dokonca sa neusilovala ani o zreťaznenie kín. Keďže sa u filmov UA vždy očakával úspech, majitelia kín ich ochotne prenajímali aj bez zmlúv. V 20-tich rokoch začínajú vznikať veľké filmové štúdiá : Warner Brothers, Fox Film, Metro-Goldwyn-Majer, Paramount. Tieto spoločnosti si starostlivo strážia úspechy svojich filmov. Ako hlavní hrdinovia vystupujú iba určité typy, stále sa opakujú obľúbené témy. UA sa úspešne darilo neskĺznuť do podobných trendov, ale ich filmy sa od ostatnej Hollywoodskej produkcie veľmi nelíšia. •Spolu s Ch. Chaplinom vytvorili takí komici ako Fatty Arbuckle, Lauer a Hardy, Buster Keaton a Harold Lloyd nezabudnuteľné dielo. Scénky a gagy v krátkych groteskách bez slov málokedy potrebovali titulky. Ich pôvab dotvárala medzinárodná reč – reč tela. Nebezpečenstvo ako väčšina vecí v komédiách sa nebralo vážne. Diváci vedeli, že to čo chceli B. Keaton alebo H. Lloyd urobiť, je nemožné, ale oni to nakoniec aj tak spravili.

•20. roky – film sa stal náboženstvom a kiná katedrálami. Všetko v nich bolo veľkolepé a romantické ako filmy, ktoré sa v nich premietali. Úžasný Fairbanks, Clara Bow, Non Chen, to všetko sú hviezdy ticha. Mali vytvorenú formu pantomímy, ktorou povedali všetko čo chceli a potrebovali.

„ Pamätám sa, že keď prišiel zvuk, nevedeli sme, čo bude ďalej.“
(King Vidor)

POSTUPNÝ VÝVOJ ZVUKOVÉHO FILMU
Aj napriek technickým nedostatkom zvukovej technológie založenej zväčša na princípe spojenia projektoru s gramofónom zaznamenal zvuk značný komerčný úspech. už pred 1. svetovou vojnou. A je jedno či to bolo práve vďaka biophonu O. Messlera, chronophonu L. Gaumonta alebo kinetophonu T.A. Edisona. Firma Gaumont vyrobila viac ako 200 zvukových filmov a v Londýne dokonca existovalo špeciálne kino, kde sa tieto filmy premietali. Ich najväčším problémom bola obmedzená dĺžka filmu. Najdlhšie trvali 20 minút. Preto behom 1. svetovej vojny upadli do zabudnutia. Technici začiatkom 20.r. využili vo svojich experimentoch predovšetkým optický záznam zvuku, čím vytvorili efektívny prostriedok na ozvučovanie filmu.
Záznamom zvuku priamo na okraji filmového pásu bol ihneď vyriešený problém dĺžky aj dokonalej synchrónnosti. Filmový producenti neprejavili však o Tri-Ergon systém – vynález Engla Vegta Massolleho žiadny záujem.