Od roku 1928 prežíva krízu, pretože sa cítil obmedzovaný takým mamutím štúdiom akým bola MGM. Po vynájdení zvuku vo filme, natáča len priemerné filmy. Za zmienku stojí len úloha v Chaplinovom filme Svetlá Lámp. Bolo to prvý a poslednýkrát, kedy títo dvaja velikáni stáli spolu na filmovom plátne.

UPÍR NOSFERATU
V roku 1922 šokuje Friedrich Willhem Murnau týmto svojím filmom, ktorý sa tak stáva základným kameňom hororového žánru. Vychádza z románovej predlohy z roku 1897 (Braun Stoker), ale kvôli autorským právam je pozmenený dej, mená hlavných hrdinov i miesta kde sa dej odohráva. Tento film má všetky prvky hororového žánru. Neurčitý strach z nadvlády niečoho hrozného, erotika sprevádzaná neodvratiteľnou smrťou, skľučujúcim vykreslením prostredia a osudovou nevyhnuteľnosťou predchádzajúcich udalostí. Werner Herzog natočil r. 1978 vlastnú verziu Muranovho filmu s názvom Fantom noci.

SERGEJ MICHAILOVIČ EJZENŠTEJN
Významný ruský režisér S. M. Ejzenštejn dostal po úspechu svojho filmu Stačka návrh na natočenie filmu k 20-tému výročiu revolúcie z roku 1905. Natočil dielo s názvom Krížnik Potěmkin a ten sa pre mnohých stal vrcholom svetovej kinematografie. Témou je vzbura námorníkov na lodi zvanej Potěmkin Tavričeskij v prístave Odesa, ktorý je preslávený svojím širokým schodiskom, hlavne z tohto filmu. Dej: Námorníci odmietajú ďalej jesť zhnité mäso a tak majú byť pre výstrahu zastrelení. Vojaci však odmietnu tento rozsudok vykonať a pridajú sa na ich stranu. Vypukne nadšené povstanie a aj keď sú povstalci nakoniec popravení a dôstojníci hodení cez palubu, zanecháva to v divákovi jednoznačné sympatie na strane vzbúrených
V tomto diele Ejzenštejn popiera akúkoľvek individualitu a vysoko vyzdvihuje kolektív. Každé jednanie má uprostred nejaký zlom, čiže celá atmosféra sa vždy zvráti vo svoj opak: ľahostajnosť v revolučné nadšenie, súcit na agresiu.. Ejzenštejnov princíp zrážky protikladov pri práci s detailmi, pri spojeniach veľkých detailov s veľkými celkami, sa zásadne líši od konštruktívnej montáže vtedajších ruských režisérov.

•Filmy sa menia podľa nálady vrtkavého publika. Niekedy ich ovplyvní nový nápad, vynález, nový spôsob obchodovania alebo dokonca jedna jediná osoba. Všetky tieto podnety stáli pri zrode zvukového filmu – jednej z najväčších revolúcií v histórii storočného filmu.
•Rok 1921 je pre film významný v tom, že sa do popredia dostáva túžba ozvučiť obrázky nie len živým hudobným sprevádzaním filmu priamo v sále, ale zvukom vychádzajúcim „priamo z premietačky“. Napríklad 26. 2.