Filmové umenie: História kinematorgafie

Úvod
Začiatok zrodu kinematografie je spojený so vznikom kinematografu a prvým verejným predstavením, na ktorom sa premietal film. U nás je všeobecne známe, že sa uskutočnilo vďaka bratom Lumiérovcom. Aj keď sú historikmi uznaní za "otcov filmu", neboli prví, ktorí nakrútili a premietali film. Ich krajan - Francúz - Luis – Aimé Le Prince už 7 rokov pred nimi nakrútil (kamerou vlastnej výroby, ktorá bola súčastne aj projektorom) a premietal prvý film. Keďže ho však predstavil iba v úzkom kruhu rodiny a priateľov, historici to neuznali za "verejné predstavenie". Za tých 105 rokov, čo film existuje mal niekoľko vývojových štádií: bol nemý, zvukový, čiernobiely, farebný, animovaný, kinematografický, televízny, mal podobu videofilmu, pokúšal sa byť plastický, priestorový a dokonca aj voňavý. . .
O tom ako sa k tomuto všetkému dostal, aké boli jeho prvé štádiá, kto sa najviac pričinil o jeho rozvoj, hovorí v skratke táto práca.

Zrod kinematografie
Po stáročia sa vedci a vynálezci snažili nájsť možnosť ako zaznamenať a opätovne predviesť pohyb. Až keď sa zistilo, že ľudské oko a mozog sú schopné vnímať rýchly sled jednotlivých fáz pohybu plynulo, bolo možné tento sen uskutočniť. Na realizáciu ilúzie pohybu sú potrebné dva faktory: tzv. stroboskopický efekt a účinok ďalšieho pôsobenia. Stroboskopický efekt spočíva v tom, že ľudské oko vníma priestorovo oddelené a časovo rýchle za sebou nasledujúce obrázky ako plynulé. Objekt, ktorý sa vo dvoch za sebou nasledujúcich okienkach nachádza v rôznej polohe, sa javí ako by bol v pohybe. Tzv. následné pôsobenie spočíva na zotrvačnosti zrakového vnemu. Sietnica totiž zachytí nepohyblivý jednotlivý obraz tak, že je prekrytý nasledujúcim. Na to, aby mohli obrazy dokonale splynúť bez blikania je potrebná frekvencia 48 okienok / sekundu. Napriek tomu sa uskutočňuje natáčanie a premietanie filmov s frekvenciou iba 24 ( u nemého filmu 16 ) nehybných obrázkov / sekundu. Dojem blikania sa zmenší tým, že filmový projektor preruší projekciu obrázku tzv. krídlovou clonou a rozloží ho do dvoch samostatných obrázkov. Tak sa dosahuje frekvencia 48 obrázkov / sekundu. Pri snímaní, rovnako ako pri premietaní musí film prechádzať okolo objektívu v prísne rovnomernom krokovom takte a vždy sa musí na chvíľu úplne zastaviť. Edisonove obrázky
Prvé technicky využiteľné prístroje na snímanie a premietanie "oživených obrázkov" sa vyrábali od roku 1887 v dielni amerického vynálezcu Thomasa Alvy Edisona.
Ten používal celuloidové perforované filmy, ktoré sa prerušovaným pohybom viedli cez ozubené koleso a objektívom sa pritom exponovali. Na projekciu pritom používal od r. 1892 kinetoskop. Je to prístroj s kukátkom, ktorým môže vždy len jedna osoba sledovať cez zväčšovacie sklo snímky posúvajúce sa pomocou kľuky a neskôr aj elektromotora. Koncom 19. storočia je zrak uchvátený pohybujúcimi sa obrazmi.
Nové médium – film sa zrodilo 28. 12. 1895, kedy bratia Luis Jean a Auguste Lumiérovci predviedli v Indickom salóne Parížskeho Grand Café prvé predstavenie platiacim návštevníkom. Premietalo sa 11 filmov s priemernou dĺžkou 1 minúta, takže celé predstavenie netrvalo viac ako 20 minút. Aj napriek tomu to ľudí okamžite nadchlo a nadchýna ich to až do dnes. Nová Éra

Už koncom 19. storočia experimentovali vynálezci vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a USA s prístrojmi na snímanie a premietanie „oživených “ fotografických snímkov. Bratia Lumiérovci čiže nevstupujú úplne na novú pôdu. Aj napriek tomu sú považovaní za otcov filmu, pretože sa im podarilo predovšetkým vďaka im finančným možnostiam, presadiť sa proti konkurencii. 13. 2. 1895 si dávajú patentovať svoj kinematograf – kombináciu kamery a projektoru. 19. 3. 1895 natáčal Luis Lumiér svoj prvý film : zachytáva pracovníkov pri odchode z továrne. Pri tom už používa perforovaný filmový pás, aký sa používa do dnes, nie však celuloidový ale vyrobený zo špeciálne upraveného papiera. Pás sa pomocou podávača posúva pred obrazové okienko, kde sa zastaví, aby ho bolo možné osvetliť a potom sa posúva ďalej. Na prvé premietanie prichádzali návštevníci zo značnou nedôverou, po niekoľkých dňoch však na predstavenia prúdia zástupy ľudí, ktorí chceli vidieť zázračné oživené obrazy. Zatiaľ čo 28. 12. je príjem Lumiérovcov len skromných 33 frankov, o niekoľko týždňov neskôr, keď svoj program predvádzajú už 20 krát denne, dosahujú príjem 2500 frankov. Ich filmy reprodukujú skutočnosť, v žiadnom prípade si nenárokujú na umeleckú hodnotu. Prvé filmy boli veľmi krátke. S prostými príbehmi a emóciami. Ich zábery ukazujú každodenný život, napríklad : kŕmenie bábätka, príchod účastníkov na kongres, ale aj krátku scénku z Lyonu. Vtedajšie obecenstvo obzvlášť ocenilo film Príchod vlaku, kedy lokomotíva prechádza tesne okolo kamery. Hovorí sa, že zo začiatku boli diváci vydesení, pretože podľahli dojmu, že vlak sa rúti na priamo nich. Film Pokropených kropič vybočuje z dokumentárneho hľadiska prvých filmov. Keď záhradník polieva, chlapec mu pristúpi hadicu. On sa do nej pozrie a vtedy chlapec povolí a záhradník to schytá.
Tak vznikla prvá groteska na svete. Film ako odvetvie priemyslu

28. 12. 1897 zakladajú bratia Charles a Emile Pathéovi firmu Pathé Cinema na výrobu vlastných filmov. Tá sa v krátkej dobe stáva najväčšou filmovou francúzskou spoločnosťou a onedlho ovláda aj medzinárodný trh. Zamestnáva mnoho režisérov a stovky spolupracovníkov, ktorí sa venovali predovšetkým masovej výrobe lacných filmov. Hlavným námetom boli predovšetkým melodramatické príbehy, ktoré vyhovovali diváckemu vkusu. V rokoch 1903 – 1908 po zániku britskej filmovej produkcie získava Pathé monopolné postavenie vo všetkých európskych štátoch a prechodne aj v USA. Jeho filmové impérium, ktoré v roku 1907 zlučovalo už 15 akciových spoločností, vyrábalo nie len filmový materiál, kamery a premietacie stroje, ale aj filmy. Kapitál firmy stúpa z 1 milióna frankov pri založení firmy cez 7 miliónov ( 1907 ) a 15 miliónov ( 1911 ) na 30 miliónov v roku 1912. Vážna konkurencia, ktorá Pathéa v roku 1910 predstihla, bola Societé Gaumont. Zatiaľ čo v Nemecku bola výroba filmov ešte skromná, v Taliansku sa filmový priemysel rýchlo rozvíja. Všetky filmové spoločnosti prežívajú úpadok v priebehu prvej svetovej vojny, kedy strácajú európskych zákazníkov. Na trhu si svoje prvenstvo vybojováva Hollywood. Georges Meliés

George Meliés, riaditeľ divadla sa okamžite nadchol pre nové médium. Po prvom filmovom predstavení bratov Lumiérovcov si kúpil vlastný kinematograf a od roku 1896 uvádza vo svojom divadle vlastné filmy. O rok neskôr si postavil ateliér a filmy, ktoré tam natočil boli vo Francúzsku aj v zahraničí veľmi úspešné. Medzi najznámejšie patrí Cesta na mesiac, ktorým otvoril nový filmový žáner – science fiction. Využíva tu veľmi premyslenú filmovú techniku a právom sa nazýva majstrom ilúzií. Medzi ne patrí aj tzv. stop-trik, ktorý objavil náhodou vďaka filmovému pásu zaseknutom v kamere. Ďalšími sú dvojexpozície, prekrývacie triky pri ktorých sa časť filmu zatieni a neskôr opäť osvetlí. Svojim spôsobom však Meliés ostáva verný divadelnej estetike. Vždy pracuje iba s jedným záberom, kamerou hýbe iba pri trikových efektoch a zachováva vždy tú istú vzdialenosť medzi kamerou a filmovým objektom. Druhým známym filmom je Muž s kaučukovou hlavou, v ktorom bol prvýkrát použitý záber s pojazdnou kamerou. Natrvalo sa mu nepodarilo presadiť vlastnú firmu Star Film pri veľkých filmových spoločnostiach, ale aj napriek tomu ostáva prvým režisérom, ktorý inscenoval filmy s fiktívnym dejom.
Jeho dielo významne ovplyvnilo ďalších režisérov.

•11. decembra 1999 je prvýkrát v New Yorku uvedený prvý krát farebný film vďaka kinemacoloru, zhotovenému Charlsom Urbanom a Albertom Smithom.

Filmom Zavraždenie vojvody Guise sa začína nová éra filmu. Týmto snímkom sa film, ktorý mal doteraz podobu lacnej zábavy pre prosté ľudové vrstvu dostáva spoločenského uznania a o nové médium sa začínajú zaujímať a dokonca v ňom aj pracovať intelektuály a umelci. •Medzi najúspešnejšie filmy talianskej produkcie patria výpravný veľkofilm Boj o svetovládu z roku 1914, ktorý sa odohráva v treťom stočí pred Kristom a filmová verzia historického románu Quo Vadis ? z obdobia prvého prenasledovania kresťanov. Obidva filmy sa odohrávajú v Ríme a trvajú 3 hodiny. Výpravné filmy talianskeho priemyslu majú obrovský kasový úspech ale tiež hltajú kopec peňazí. Vysoké výdaje na tieto filmy sa kompenzujú filmami s nepatrnými výrobnými nákladmi – melodrámy – pri ktorých sa prvýkrát v divákovi ozíva túžba byť v prostredí, v ktorom sa dej filmu odohrával. HOLLYWOOD

David Horsley otvára pre spoločnosť Nestor Company prvé hollywoodske filmové štúdio v roku 1911 na križovatke Sunset Boulevardu a Gower Street. Behom roku sa na Los Angelské predmestie presťahovalo 15 ďalších nezávislých štúdií. Netrvalo dlho a Hollywood sa stal centrom filmového priemyslu v celých Spojených štátoch. Filmoví tvorcovia USA sa postavili proti siedmym najvýznamnejším spoločnostiam združených do Motion Picture Patents Company (MPPC) a do popredia začínajú vystupovať niektoré nezávislé skupiny. Sťahujú sa do Hollywoodu aby sa tak vyhli mocenskému vplyvu MPPC. Spoločnosť MPPC obhospodaruje všetky patenty na kamery a premietacie stroje a naviac je monopolným odberateľom filmového materiálu. Nezávislé spoločnosti si v Hollywoode budujú svoj vlastný priemysel. V dobe, keď majiteľ požičovne William Fox vyhráva súdny spor s MPPC, je vlastne nadvláda tejto spoločnosti už podlomená. Hlavným dôvodom, prečo sa takýmto centrom stal práve Hollywood, je veľa slnka, stále a príjemne podnebie, ktoré vytvára ideálne podmienky pre produkciu filmov, ktoré možno točiť priamo v exteriéri, bez drahých štúdiových zariadení.
Hollywood sa nachádza v kopcovitej oblasti, zhruba 12 km od Kalifornského Los Angeles a neďaleko odtiaľ sú nádherné prírodné kulisy: snehom pokryté vrcholky Sierry Nevady, pláže Tichého oceánu aj nehostinná púšť Mojave.

•Pre roky1915-1919 je charakteristický vznik mnohých spoločností – najmä v Hollywoode.
1.2.1915 zakladá filmový producent a majiteľ kín William Fox Fox Film Corporation – neskôr 20th Century Fox

DAVID WARK GRIFFITH

Americký režisér David Wark Griffith natočil takmer 500 filmov, väčšinou jednoaktoviek. Jeho dielo sa pokladá za medzník vo vývoji filmového média na ceste k umeleckému dielu. Je to prvý veľký filmár, muž, ktorý skočil rovnými nohami na plátno a preniesol filmy z lacných sál do kín. So svojimi krátkymi filmami definoval vizuálnu reč, ktorú film používa dodnes. Predstava moderného režiséra ktorý sformuluje svoju víziu do obrazu, pochádza práve od neho. Trojhodinovým oslavným eposom Zrodenie národa zaistil USA prvenstvo v oblasti filmu. Oslavuje občiansku vojnu, v ktorej stojí na strane bielych južanov a černosi sú tu vykreslení ako ľudia, konajúci inštinktívne, potrebujúci usmernenie. Aj vďaka tomu pôsobí rasisticky. Nikdy tieto výčitky nepochopil, pretože nevidel problém v bezdôvodnej karikatúre ani prikrášľovaní klanu. Ako odpoveď na toto obviňovanie natáča film Intolerancia, avšak ten je obrovským finančným neúspechom. Girffithové filmy ukazovali, že kino nie je neutrálne, ale môže sa týkať aj zložitejších otázok morálky a politiky. Vyjadroval to svojskými vyjadrovacími prostriedkami ako priečny strih, zmena záberu kamery v priebehu jednej scény, používal viac kamier aby variabilne menil vzdialenosti, uhly, z ktorých boli zábery natáčané. Práve Griffith prestáva používať statické scény a základným prvkom filmu sa stáva záber kamery. Podstatným prínosom je roztmievačka a zatmievačka, zmena formátu obrazu a využívanie svetelných efektov kvôli navodeniu svetelnej atmosféry. Jeho technika montáže veľmi ovplyvnila významného ruského filmového umelca Sergeja Ezejnštejna. Bol to on kto objavil Mary Pickfordovú, keď mala 15 rokov a ktorá u neho dostala prvý kontrakt na milión dolárov. Jej prejav sa považuje dodnes za prirodzený.

UNITED ARTISTS

•17. 6. 1917 Charles Chaplin uzatvára s First National zmluvu na milión dolárov. Chaplin dostáva ročne milión dolárov a stáva sa tak najlepšie plateným hercom sveta. Americká herečka Mary Pickfordová preslávená ako americké dievča so zlatým srdcom prechádza k First National a pri zmluve dostáva 150 tisíc dolárov. Za každý film v ktorom hrá obdrží 250 tisíc.

17. 4. 1919 herci Charlies Chaplin, Mary Pickfordová, Douglas Fairbanks a režisér Dark Wark Griffith, 4 známe osobnosti amerického filmu zakladajú spoločnosť UNITED ARTISTS na výrobu a požičiavanie filmov. Cieľom spoločnosti je finančne podporovať kvalitné filmy nezávislých filmových umelcov a ich distribúciu.
Vďaka slávnym menám združených v UA sa im podarilo preklenúť priepasť medzi výrobou, požičovňou a miestom kde sa filmy premietali. Spoločnosť nemala žiadne vlastné ateliéry takže využívala štúdia svojich členov. Neviedla so svojimi hviezdami, režisérmi a technikmi žiadne zložité zmluvy, dokonca sa neusilovala ani o zreťaznenie kín. Keďže sa u filmov UA vždy očakával úspech, majitelia kín ich ochotne prenajímali aj bez zmlúv. V 20-tich rokoch začínajú vznikať veľké filmové štúdiá : Warner Brothers, Fox Film, Metro-Goldwyn-Majer, Paramount. Tieto spoločnosti si starostlivo strážia úspechy svojich filmov. Ako hlavní hrdinovia vystupujú iba určité typy, stále sa opakujú obľúbené témy. UA sa úspešne darilo neskĺznuť do podobných trendov, ale ich filmy sa od ostatnej Hollywoodskej produkcie veľmi nelíšia. •Spolu s Ch. Chaplinom vytvorili takí komici ako Fatty Arbuckle, Lauer a Hardy, Buster Keaton a Harold Lloyd nezabudnuteľné dielo. Scénky a gagy v krátkych groteskách bez slov málokedy potrebovali titulky. Ich pôvab dotvárala medzinárodná reč – reč tela. Nebezpečenstvo ako väčšina vecí v komédiách sa nebralo vážne. Diváci vedeli, že to čo chceli B. Keaton alebo H. Lloyd urobiť, je nemožné, ale oni to nakoniec aj tak spravili.

•20. roky – film sa stal náboženstvom a kiná katedrálami. Všetko v nich bolo veľkolepé a romantické ako filmy, ktoré sa v nich premietali. Úžasný Fairbanks, Clara Bow, Non Chen, to všetko sú hviezdy ticha. Mali vytvorenú formu pantomímy, ktorou povedali všetko čo chceli a potrebovali.

„ Pamätám sa, že keď prišiel zvuk, nevedeli sme, čo bude ďalej.“
(King Vidor)

POSTUPNÝ VÝVOJ ZVUKOVÉHO FILMU
Aj napriek technickým nedostatkom zvukovej technológie založenej zväčša na princípe spojenia projektoru s gramofónom zaznamenal zvuk značný komerčný úspech. už pred 1. svetovou vojnou. A je jedno či to bolo práve vďaka biophonu O. Messlera, chronophonu L. Gaumonta alebo kinetophonu T.A. Edisona. Firma Gaumont vyrobila viac ako 200 zvukových filmov a v Londýne dokonca existovalo špeciálne kino, kde sa tieto filmy premietali. Ich najväčším problémom bola obmedzená dĺžka filmu. Najdlhšie trvali 20 minút. Preto behom 1. svetovej vojny upadli do zabudnutia. Technici začiatkom 20.r. využili vo svojich experimentoch predovšetkým optický záznam zvuku, čím vytvorili efektívny prostriedok na ozvučovanie filmu.
Záznamom zvuku priamo na okraji filmového pásu bol ihneď vyriešený problém dĺžky aj dokonalej synchrónnosti. Filmový producenti neprejavili však o Tri-Ergon systém – vynález Engla Vegta Massolleho žiadny záujem.
Nie z dôvodov technických, ale skôr umeleckých. Tvrdilo sa že nemý film predčí svojimi výrazovými prostriedkami film zvukový a tak vynálezci predali svoj patent do Švajčiarska. Hollywood experimentoval v tej dobe so zvukom na inom princípe.

Harold Lloyd
V roku 1923 nakrútil H. Lloyd film O poschodie vyššie, kde stvárnil optimistického malomeštiaka. Týmto novým typom hrdinu často dosahoval väčší úspech ako Charlie Chaplin, či Buster Keaton. V rokoch 1983-1971 dosahuje v skutočnom živote to, o čo sa stále snaží vo svojich filmoch. To znamená vzostup z prostých pomerov na samý vrchol spoločnosti. Po predchádzajúcom pôsobení v divadle sa r. 1913 dostáva k filmu a chvíľu pôsobí u Marka Senetta. Neskôr natáča desiatky krátkometrážnych filmov u Hala Roacha. Jeho hrdina Willie Work sa približuje vizáži Ch. Chaplina a možno aj preto dosahuje taký úspech. Willie je neohrabaný a úspešný malomeštiak v slamáčiku a kostených okuliaroch. Na rozdiel od Chaplina alebo Keatona, Lloyd nebol nikdy režisérom ani scenáristom.
Vo filme On zázračným študentom bol označený za „komika sociálneho mieru.“
BUSTER KEATON

” komik so stoickým výrazom “

Jeho prvý film Frigo na mašine mal malý ohlas. Aj napriek tomu bol o niekoľko desiatok rokov zaradený filmovou kritikou medzi 10 najlepších diel svetovej kinematografie. Ďalší jeho úspešný film je Frigove cesty k sile a kráse. Humor v obidvoch filmoch (ako aj v ostatných jeho dielach) je založený na tom, že všetky situácie (nezáleží na tom, či sú to gagy alebo nebezpečné situácie) znáša hrdina so svojou preslávenou kamennou tvárou. Joseph Frank „Buster“ Keaton (1895-1966) ktorého prezývka „Stoneface“ presne vystihovala stoický výraz jeho tváre patrí spolu s Charlie Chaplinom a Haroldom Loydom medzi tých umelcov, ktorí dokázali vytvoriť nový, úplne osobitný typ filmového humoru. Jedinečnosťou komického hrdinu vytvoreného Busterom Keatnom je vážnosť, ktorú si zachováva vo všetkých, aj tých najabsurdnejších a najneočakávanejších situáciách. Jeho rodičia boli varietní umelci a už v 3 rokoch ho priviedli na javisko. Roku 1917 (mal 22 rokov) odchádza od rodičov k filmu a ešte v tom roku vystupuje vo filme Fatty učeníkom. V nasledujúcich 3 rokoch natáča 19 krátkometrážnych filmov, v ktorých si zdokonaľuje svoj komediálny štýl. Prvý dlhometrážny film ktorý natočil sa volá Láska kvitne v každej dobe a je to paródia na historické filmy. Ďalej natočil Frigo, obeť krvnej pomsty, kde vystupoval so svojou ženou Natáliou Tahnadgeovou.
Od roku 1928 prežíva krízu, pretože sa cítil obmedzovaný takým mamutím štúdiom akým bola MGM. Po vynájdení zvuku vo filme, natáča len priemerné filmy. Za zmienku stojí len úloha v Chaplinovom filme Svetlá Lámp. Bolo to prvý a poslednýkrát, kedy títo dvaja velikáni stáli spolu na filmovom plátne.

UPÍR NOSFERATU
V roku 1922 šokuje Friedrich Willhem Murnau týmto svojím filmom, ktorý sa tak stáva základným kameňom hororového žánru. Vychádza z románovej predlohy z roku 1897 (Braun Stoker), ale kvôli autorským právam je pozmenený dej, mená hlavných hrdinov i miesta kde sa dej odohráva. Tento film má všetky prvky hororového žánru. Neurčitý strach z nadvlády niečoho hrozného, erotika sprevádzaná neodvratiteľnou smrťou, skľučujúcim vykreslením prostredia a osudovou nevyhnuteľnosťou predchádzajúcich udalostí. Werner Herzog natočil r. 1978 vlastnú verziu Muranovho filmu s názvom Fantom noci.

SERGEJ MICHAILOVIČ EJZENŠTEJN
Významný ruský režisér S. M. Ejzenštejn dostal po úspechu svojho filmu Stačka návrh na natočenie filmu k 20-tému výročiu revolúcie z roku 1905. Natočil dielo s názvom Krížnik Potěmkin a ten sa pre mnohých stal vrcholom svetovej kinematografie. Témou je vzbura námorníkov na lodi zvanej Potěmkin Tavričeskij v prístave Odesa, ktorý je preslávený svojím širokým schodiskom, hlavne z tohto filmu. Dej: Námorníci odmietajú ďalej jesť zhnité mäso a tak majú byť pre výstrahu zastrelení. Vojaci však odmietnu tento rozsudok vykonať a pridajú sa na ich stranu. Vypukne nadšené povstanie a aj keď sú povstalci nakoniec popravení a dôstojníci hodení cez palubu, zanecháva to v divákovi jednoznačné sympatie na strane vzbúrených
V tomto diele Ejzenštejn popiera akúkoľvek individualitu a vysoko vyzdvihuje kolektív. Každé jednanie má uprostred nejaký zlom, čiže celá atmosféra sa vždy zvráti vo svoj opak: ľahostajnosť v revolučné nadšenie, súcit na agresiu.. Ejzenštejnov princíp zrážky protikladov pri práci s detailmi, pri spojeniach veľkých detailov s veľkými celkami, sa zásadne líši od konštruktívnej montáže vtedajších ruských režisérov.

•Filmy sa menia podľa nálady vrtkavého publika. Niekedy ich ovplyvní nový nápad, vynález, nový spôsob obchodovania alebo dokonca jedna jediná osoba. Všetky tieto podnety stáli pri zrode zvukového filmu – jednej z najväčších revolúcií v histórii storočného filmu.
•Rok 1921 je pre film významný v tom, že sa do popredia dostáva túžba ozvučiť obrázky nie len živým hudobným sprevádzaním filmu priamo v sále, ale zvukom vychádzajúcim „priamo z premietačky“. Napríklad 26. 2.
1921 bol pri recitovaní zaznamenaný zvuk na dvoch oddelených filmových pásoch a tak vzniká prvý použiteľný zvukový film využívajúci optický záznam zvuku.

•Vynález vitafónu bol prijatý verejnosťou aj umeleckým svetom s veľkým záujmom a potešením., ale až vtedy keď sa využili výhody a mohol sa dosiahnuť požadovaný výsledok.

•Film D.W. Griffitha Ulica snov bol podmaľovaný hudbou tak, že zvuk zaznamenaný na gramofónovej platni bol synchronizovaný s projektorom. Keďže jeho experiment nevyzeral príliš presvedčivo, bol premietaný naďalej v nemej verzii.

1927
6.10.1927 bola premiéra filmu Jazz Singer, čím bola zahájená éra zvukového filmu. V tej dobe sa v USA predalo denne 8 miliónov vstupeniek, pričom v Nemecku to bol necelý milión. V nasledujúcich piatich rokoch sa od základu zmenila technika, prístrojové zariadenie a vôbec celková tvár filmu. Rok pred tým bola síce premiéra zvukového filmu Don Juan, v ktorej však bola použitá len hudba hraná zo špeciálne upraveného gramofónu. Vo filme Jazzový spevák bolo prvýkrát počuté hovorené slovo – monológ obľúbenej hviezdy brodwayských muzikálov, ktorý obsahoval 250 slov. „Say, Ma, listen to this...“ – to boli prvé slová znejúce z film. plátna.
Tento film bol záchranou pre Warner Bros, ktorí sa v roku 1925 nachádzali už po tretíkrát vo vážnej kríze. Napriek nadšeniu trvalo celých 5 rokov, kým sa zvukový film vôbec presadil. Štúdiá museli nakúpiť zvukové zariadenia v cene od ¼ - ½ milióna dolárov za kus. Náklady na inštaláciu zvukovej aparatúry do kín dosahovali aj 15 tisíc dolárov, pričom zariadenie zostávalo aj naďalej majetkom firmy Western Electric a vlastníci kín dlho splácali ich prenájom. Napriek vysokým nákladom sa počet zvukových kín rýchlo zvyšoval:

V roku 1928 existovalo 500 zvukových kín a 20 000 nemých. V roku 1929 to bolo 1300 a o pol roka neskôr už 5200 zvukových kín.
Pri natáčaní prvých zvukových filmov boli herci nútení hovoriť stále smerom k mikrofónu, ukrytému niekde v kvetináči. To značne obmedzovalo ich pohyb a hereckú akciu vôbec. Z toho vyplývali scény v jednom zábere, čo malo v radoch klasických filmových umelcov množstvo odporcov. Ejzenštejn a Pudovkin spísali dokonca manifest proti zvukovému filmu. Natáčanie v exteriéroch bolo takmer nemožné vzhľadom k množstvu parazitných zvukov, ktoré katastrofálne narušovali zrozumiteľnosť dialógov. Tieto problémy boli riešené systémom zadnej projekcie, čo znamená, že na špeciálne plátno pred ktorým prebiehala herecká akcia, premietali exteriérové zábery pozadí.

Hoci zvuk znamenal geniálny pokrok v smerovaní filmového priemyslu, bol aj synonymom pre koniec hviezd nemého filmu. Mnohých hlas sa na plátne javil smiešny a svoju úlohu zohrala aj jazyková bariéra.
Kvôli týmto aspektom museli osobnosti ako Emil Jannings a Pola Negriová opustiť Hollywood.

Hollywood sa naučil spievať, tancovať a rýchlo hovoriť. Éra zvuku sa rozbehla a tak isto aj svetová kríza. Za 20 centov Vám film ponúkol rýchly únik z reality. Ironicky povedané, zlá situácia v krajine znamenala pre film rozkvet. Muzikály aj horory dráždili početnému publiku myseľ.
Pre obchodníkov to bola úžasná doba. Šéfovia štúdií neboli milí, ale vyznali sa v obchodovaní, čoho dôkazom sú aj filmy z tejto doby.

„Obchodníci mali predstavivosť, odvahu a úžasné schopnosti. Bol to ten typ ľudí, ktorých by ste nechceli mať za svokrovcov. Všetci boli úžasní obchodníci, ale prenasledovali ich výčitky svedomia.“
(Dalton Trumbo)

•16.5.1929 sa uskutočnilo prvé odovzdávanie cien Academy Award of Merit, čiže Oskarov. Vôbec prvé ocenenie v kategórii film získal snímok Wings, v kategórii najlepšia herečka - Janet Gaynonová a najlepší herec – Emil Jannings

•„Autori animovaných filmov majú najlepší kastingový systém. Ak sa im herec nepáči, roztrhajú ho.“

(A. Hitchock)

Zatiaľ, čo štúdia budovali svoj priemysel na ozvučených pódiách, nový filmový priemysel vznikal na predstavivosti a fľaške atramentu. Vďaka Walt Disney po prvýkrát úžasná animácia zakorenila postavičky hlboko do myslí divákov – najmä tých detských. Bláznivejšie a nie menej umelecké boli aj postavičky z dielne Warner Brothers, Universal a mnohých ďalších.

ZÁVER
Všetky druhy filmov boli a budú populárne – od romantických cez sci – fi a akčných až po horory. V poslednom čase sa v diváckom slovníku objavuje pojem trhák. Spája sa s technológiou, ktorá umožňuje zábavu na všetky spôsoby. Napriek tomu majú tieto moderné filmy spojitosť s tými minulými. Podoba filmov sa stále mení, ale podstata zostáva skoro od prvopočiatkov tá istá. Diváci si všetko pamätajú a porovnávajú. Film sa prispôsobuje vývoju ich myslenia, drží krok s dobou a viac ako čokoľvek iné ovplyvňuje náš život. Je neuveriteľné, ako sa táto najmladšia forma umenia dokázala za tak krátku dobu rozvinúť do dnešných rozmerov a zároveň ešte stále nevyčerpať svoje možnosti.
Nemý film predstavuje to najprvotnejšie štádium, dnes už obrovského priemyslu. Dnes si už nikto neuvedomuje, čo všetko muselo predchádzať všetkým tým najmodernejším efektom v tých najnovších a najdrahších filmoch. Všetko berieme ako samozrejmosť...
„Nie je možné predstaviť si život bez filmu. Naučili sme sa z neho všetko: Ako byť statoční, aj ako vyrásť, ako zostarnúť, ako omladnúť. A možno – aj ako milovať...“
A tomu všetkému položil základy nemý film.

Linky:

http://ah.sk - ah.sk