Úvod
Začiatok zrodu kinematografie je spojený so vznikom kinematografu a prvým verejným predstavením, na ktorom sa premietal film. U nás je všeobecne známe, že sa uskutočnilo vďaka bratom Lumiérovcom. Aj keď sú historikmi uznaní za "otcov filmu", neboli prví, ktorí nakrútili a premietali film. Ich krajan - Francúz - Luis – Aimé Le Prince už 7 rokov pred nimi nakrútil (kamerou vlastnej výroby, ktorá bola súčastne aj projektorom) a premietal prvý film. Keďže ho však predstavil iba v úzkom kruhu rodiny a priateľov, historici to neuznali za "verejné predstavenie". Za tých 105 rokov, čo film existuje mal niekoľko vývojových štádií: bol nemý, zvukový, čiernobiely, farebný, animovaný, kinematografický, televízny, mal podobu videofilmu, pokúšal sa byť plastický, priestorový a dokonca aj voňavý. . .
O tom ako sa k tomuto všetkému dostal, aké boli jeho prvé štádiá, kto sa najviac pričinil o jeho rozvoj, hovorí v skratke táto práca.

Zrod kinematografie
Po stáročia sa vedci a vynálezci snažili nájsť možnosť ako zaznamenať a opätovne predviesť pohyb. Až keď sa zistilo, že ľudské oko a mozog sú schopné vnímať rýchly sled jednotlivých fáz pohybu plynulo, bolo možné tento sen uskutočniť. Na realizáciu ilúzie pohybu sú potrebné dva faktory: tzv. stroboskopický efekt a účinok ďalšieho pôsobenia. Stroboskopický efekt spočíva v tom, že ľudské oko vníma priestorovo oddelené a časovo rýchle za sebou nasledujúce obrázky ako plynulé. Objekt, ktorý sa vo dvoch za sebou nasledujúcich okienkach nachádza v rôznej polohe, sa javí ako by bol v pohybe. Tzv. následné pôsobenie spočíva na zotrvačnosti zrakového vnemu. Sietnica totiž zachytí nepohyblivý jednotlivý obraz tak, že je prekrytý nasledujúcim. Na to, aby mohli obrazy dokonale splynúť bez blikania je potrebná frekvencia 48 okienok / sekundu. Napriek tomu sa uskutočňuje natáčanie a premietanie filmov s frekvenciou iba 24 ( u nemého filmu 16 ) nehybných obrázkov / sekundu. Dojem blikania sa zmenší tým, že filmový projektor preruší projekciu obrázku tzv. krídlovou clonou a rozloží ho do dvoch samostatných obrázkov. Tak sa dosahuje frekvencia 48 obrázkov / sekundu. Pri snímaní, rovnako ako pri premietaní musí film prechádzať okolo objektívu v prísne rovnomernom krokovom takte a vždy sa musí na chvíľu úplne zastaviť. Edisonove obrázky
Prvé technicky využiteľné prístroje na snímanie a premietanie "oživených obrázkov" sa vyrábali od roku 1887 v dielni amerického vynálezcu Thomasa Alvy Edisona.