-LEV KULEŠOV – Jeho experimenty na poli montáže rozhodujuco ovplyvnili iných filmových režisérov. Najmä jeho žiaka Pudovkina. Pôvodne bol maliarom. Kuleša fascinoval pohyb prevládajúci v amerických filmoch. Druhá základná Kulešová myšlienka bola v montáži. Film vzniká montážou jednotlivých výjavov a sekvencií. Rozhodujúci teda nie je obsah ale spôsob akým nadväzujú na ďalšie zábery, Hercova hra pôsobí na diváka podľa vôle strihača. Divák vidí to, čo mu vsugeruje montáž. -Lúč smrti – detektívka s mnoho neobvyklých trikov, starostivá montáž a presne vyrátaná kinetika hercov.
-Podľa zákona – Kulešové majstrovské dielo. Každé gesto, každý pohyb sa podrobuje matematickej kontrole. Celý film vyniká rafinovanou obrazovou kompozíciou. -Sergej M. EJZENŠTEJN – jeho dielom vrcholí sovietske filmové umenie dvadsiatych rokov. E. treba pokladať za najvýznamnejšieho režiséra, akého sov. Film vôbec zrodil. Zároveň bol veľkým teoretikom

-Bol tak ako Vertov v odmietaní vymysleného. Na plátne sa mal ale zjaviť nový hrdina – dav. Snažil sa použiť vo filme sebou popisovanú montáž atrakcií. -Štrajk – je plný mladistvého elánu a prekypuje nápadmi a humorom. Vplyv divadla, v ktorom začínal. Často používa vo filme metaforu – zabíjanie robotníkov so snímkami jatiek. Zo zrážky dvoch obrazov vzniká nové, šokujúce poznanie. Zdôrazňuje v štrajku sériu masových výjavov.
-KRÍŽNIK POTEMKIN – Výjav na schodoch, v ktorom kozáci brutálne strieľajú do utekajúceho davu sa stal vďaka montáži jedným z najslávnejších výjavov dejín filmu. Klasický výraz revolučného hnutia roku 1905. Je spracovaný formou kroniky. Má 5 dejstiev. -Desať dní, ktoré otriasli svetom, Október
-PUDOVKIN – Ejzenštejnovým protihráčom. Tiež vychádzal zo štýlových prostriedkov montáže. Film Matka sa často porovnáva s Krížnikom Potemkinom. -Žiadal od svojich hercov aby prežívali pravdivé city. Federico Felliny a jeho tvorba

-Vystúpením Federica Felilniho sa prejavil nový smer v talianskom filme, ktorý prevzal určité prvky neorealizmu. V jeho dielach sa spájajú prvky iracionálna a náboženskej mystiky s realistickým pozorovaním prítomnosti, ktorej javy vidí i keď zo subjektívneho uhla.
-Jeho nalepším a najostrejším filmom je Darmošlapi – kronika života bez udalostí, nad nezmyselnými dobrodružstvami a zábavami skupiny asi tridsaťročných povalačov. Je to kronika vlastnej mladosti. -Väčšina Felliniho diel je ladených autobiograficky.
-Cesta – opäť z režisérovho denníka. Tu našiel Felliny životný pocit svojho detstva. -Podvodník – Felliniho návrat k realistickým princípom.