Filmové umenie: História v bodoch

Začiatky kinematografu, priekopníci a vynálezci
- Platí dohoda že 1. verejné predstavenie fotografických obrázkov je zrod kinematorgrafie. Inač by sa do toho musel i zahrnúť aj celuloidové filmy spracované bez kamery Emilom Reynaudom ktoré premietol 1977. Boli to kreslené filmy. Dickson 1894 – kukátkový aparát kinetoskop.
- Prvé verejné filmové predstavenie za vstupné bolo 28. decembra 1895 v pivnici Grand Café v Paríži. To je začiatok dejín filmu. Vynálezci sú bratia Lumiérovci.
- Nepraktický vedci – mysleli že sa ten prístroj neujme.
- Iní historici hovoria že mali konkrétne komerčné zámery o čom svedčí aj fakt že dali vyškoliť množstvo kameramanov, ktorých poslali do sveta.
- Obecenstvo postupne stráca záujem o Lumiérové nevychádzavo snímané krátke reportážne zábery a tak sa L. obmedzil iba na výrobu kamier a premietačiek.

Nemecký filmový expresionizmus, Kammerspiel (49-54)

- 5 rokov v ktorých nemecko najbolestivejšie pociťovalo následky stratenej vojny, keď ním otriasali povstania, puče, vojenské intervencie, znehodnotenie meny a hlad 1919 – 1924 bolo pre nemecko vo filme najplodnešich.
- V tomto období bolo všeobecne zvykom dívať sa na nemecký film a vidieť v ňom skutočné možnosti filmu ako výrazového prostriedku.
- V nemecku už prvé pokusy filmu prejavujú sklon predstavovať vnútorné, duševné pochody a ich symbolické objektivizovanie.
- Film PRAŽSKÝ ŠTUDENT prvá verzia z roku 1913 – Dán Stellana Ryea vniesol do nemeckého filmu príznačný motív. Čarodejník odkúpi od študenta jeho odraz v zrkadle a ten navedie na vraždu. Študent – samovražda
- Rozdvojenie totožnosti sa v nemeckom filme vystupňovalo v posadnutosť. Človek sa dostáva do vleku neviditeľných síl a spácha činy, za ktoré sa necíti byť zodpovedný. Obraz v zrkadle a tieň sú najcharakternejšími prejavmi tohto druhého ja – zla vo vlastnej duši alebo podvedomia
- GOLEM – WEGNER + HENRIK GALEEN robotníci vykopú na stavbe stredovekú hlinenú bytosť a obchodník so starožitnoťami ju prebudí. Tá sa zamiluje do dcéry obchodníka a nakoniec sa zblázni. Ide o rozpútanie neznámych síl, ktoré nejasne pripomínajú sily nášho podvedomia.
- Významný Carl Mayer spolu s Hansom Janowitzom napísali scenár k filmu Kabinet doktora Caligariho. -Kabinet doktora Caligariho – kritika štátnej utority.
Psychyater – štátna utorita, Pacient – malý človek čo sa podriaďuje, študent (priateľ) – zdravý rozum
- Bolo veľa pokusov napodobniť Caligariho (Fritz Lang – Doktor Mabuse – dobrodruh, Paul Leni – Kabinet voskových figurín) ani jeden však nedosiahol svoj vzor. Expresionistické formy degradovali v ornament. Z Caligariho zostalo v nemeckom filme v nasledujúcich rokoch živé úsilie zobraziť okolitý svet ako objektivizovaný výraz duše, pocitov a nálad.
- Nijaký nemecký film z týchto čias však nepristupuje priamo k spoločenskej a politickej realite. Kamera je zavretá v ateliéri. Hrôza spoločenského nátlaku sa tu zobrazuje ako utrpenie z iracionálneho zla vo vlastnej duši
- Duševné pochody, konflikty za prahom vedomia – nízko sa vznášajúci strop, chodby podobné labyrintom, točité schodište, rozptýlené osvetlenie a snová atmosféra.
- Carl Mayer ktorý doviedol film k expresionizmu začal od caligariovského štýlu aj ustupovať. Filmami Zadné schody(slúžka samovražda keď jej ctiteľ zabil snúbenca), Črepiny, Silvestrovská noc a Posledná štácia dosiahla forma označovaná za KAMEMRSPIELFILM svoj vrchol. Sú to drámy o malomeštiakoch so smutným koncom. -Nejde tu už o pôsobenie nadľudských síl, ale do záhuby ich ženú vlastné temné pudy.
- Dekorácie, kostými a herecké výkony už pôsobia prirodzenejšie ako v expresionistických filmoch. Jassnera a Picka inšpirovali švédi dokonca aj k práci v exteriéroch
- Vzniká tu jednota času, deja, a miesta, za ktorý neprekročí žiadna nádej. -Ľudská povaha sa obmedzuje na pud. Tam kde sa pudy a vášne rozvíjajú mimo roviny pojmového myslenia, dali sa aj odbúrať medzititulky, lebo ich vyjadrenie bolo najlepšie čisto obrazovou rečou.

Griffith a jeho význam pre vývoj filmovej réžie (27-33)

- David Wark Griffith a Edwin S. Porter boli prvý, ktorý v Amerike doviedli prvky rozprávačskej techniky k dokonalosti a urobili z filmu epický výrazový prostriedok rovnocenný literatúre.
- Porter začal ako kameraman Edison Company a neskôr sa stal režisérom svojích vlastných filmov. V jeho filme Život amerického hasiča sa prvý krát kombinujú dokumentárne zábery s dodatočne nakrútenými hranými výjavmi.
- Oveľa vynachádzavejší bol jeho žiak Griffith
- V mladosti mal G. hlavne literárne ambície. Písal romantické básne a drámu.
- Roku 1907 ho zamestnala Edison Comapny ako herca, no Biograph ho krátko na to zamestnala ako herca a autora.
- Za 6 rokov natočil vyše 400 filmov
- Prvý krát použil zmenu veľkosti záberu vo filme Z lásky k zlatu kde chcel vyjadriť v tvári nedôveru. Priblížil kameru a vznikol polodetail.
- Vo filme Po mnohých rokoch chcel vyjadriť smútok ženy. Použil detail na tvár a hneď za ním celok opustenej krajiny – obsah jej myšlienok, ktorý by sa inak vysvetľoval v bubline.
To znamená že už nemyslel vo výjavoch ale v sekvenciách, ktorých súvislosť nevytvára jednota miesta a času, ale myšlienková kontinuita.
- Striedal čoraz častejšie nie len veľkosti záberov ale aj ich dĺžku a kontinuitu.
- Čoraz častejšou zmenou záberov sa snažil zvyšovať dramatičnosť najmä pri záchranách v poslednej chvíli. -Nepodrobil sa edisonovej norme obrazového formátu ale rozšíril ho pomocou cashov. Alebo ho zaokrúhlil
- Zväčšujúci a zmenšujúci sa obrazový výrez bol prvou formou zatmievania, ktorú zaviedol
- 1913 – odchod od firmy Biograph
- Objavil a zaviedol – detailné zábery, veľké celky krajiny, návrat do minulosti, Stupňované napätie, zatmievanie, a zdržanlivosť vo výraze.
- Často angažoval nehercov a od hercov vyžadoval aby bol zdržanlivý pre kamerou.
- Za 6 rokov premenil film z prostriedku mechanickej reprodukcie na diferencovaný nástroj rozprávania
- Všetky formy rozprávačskej techniky, ktoré skúšal 6 rokov u firmy Biograph zhrnul do 2 filmov. Zrodenie národa a Intolerancia
- Zrodenie národa – témou trojhodinového filmu bola agónia, ktorou musel prejsť juh aby sa mohol zrodiť národ. Film znázornil farebných ako rodených otrokov a bol obvinený za rasistickú predpojatosť. -Intolerancia – chcel sa brániť obvineniam z rasizmu. Filozofická interpretácia ľudských dejín, ktorá sa skladá zo 4-roch samostatných epizód. 2 dlhšie epizódy sa po komerčnom neúspechu premietali skutočne zvlášť
- Týmito filmami dosiahol Griffith svoj vrchol. Potom natočil ešte 28 filmov. Keď však požičovne krátko po premiére jeho druhého zvukového filmu stihli tento film z obehu, odmietol mu filmový priemysel akúkoľvek pracovnú príležitosť.

Chaplin a jeho tvorba (35-37,105-108,239-241)
- Začiatkom roku 1914 prišiel Chaplin do Keystone Company k Sennettovi ako neznámy herec a koncom roka už odišiel ako hviezda.
- Umelecky bol pre Chaplina rok u Sennetta rokom experimentovania. Vytvoril si masku a kostým, ktorý pre neho ostal charakteristický na niekoľko desaťročí. Charakterizuje ošúchanú vznešenosť skrachovaného aristokrata. Ktorý sa díva do očí chudobe. Palička je symbolom úsilia o dôstojnosť, potmehúdske fúziky svedčia o samoľúbosti
- Až v 30-tich skečoch, ktoré nakrútil Chaplin v rokoch 1915, 1916 pre firmu Essanay sa začína črtať Charlieho charakter. V tvrdom zápase s ťažkosťami sveta (Charlie tulákom). V iných filmoch sa jasne do popredia dostáva ironická dobová narážka.
Charlie v boxerskom ringu, Charlie bankovým sluhom (smotánke)
- Potom sa Chaplin úplne sústredil na spracovanie groteskných situácií v Sennettovom štýle – Chaplin námorníkom
- Pre Chaplinov vývin je charakteristické že nikdy nešiel dopredu lineárne v jednom ale vždy striedavo v rozličných smeroch.
- Irónia a bruleska prenikli do väčšiny z dvanáctich filmov, ktoré nakrútil Chaplin 1916 a 1917 pre firmu Mutual. Chaplin predavačom, Chaplin pouličným spevákom, Chaplin sa vracia z flámu ...
- Charlieho názor je egocentrický. Uvedomuje si iba to čo sa týka jeho. Je plný túžieb po sebauplatnení. Všetko sa stavia proti nemu. Je výrazný egoista. Jeho činy určuje predovšetkým žiadostivosť. Jeho žiadosť po ženách určuje nekomplikovaná túžba zmocniť sa ich. Je ako agresívne dieťa alebo neskrotné zviera. Ponižovanie s ktorým a stretáva má niekedy charakter socálneho utláčania. -V týchto dvanástich filmoch mieri Chaplinová irónia skôr na charakter ako na sociálne javy. -Charlieho nekompromisná láska k sloboda si nachádza najčistejší výraz v tanečnom pohybe, ktorý je pre neho charakteristický ešte aj v posledných filmoch
- V roku 1918 nastáva zlom, keď natáča pre firmu First National oveľa dlhšie dva filmy a to Psí život a Dobrý vojak Chaplin. Od obyčajného skeču prechádza Chaplin k epickému rozprávaniu a psychologickému diferencovaniu.
- PSÍ ŽIVOT – Je mu prvý krát partnerom živý tvor. Teší sa z prejavov jeho oddanosti. Načrtáva sociálny problém keď na úrade práce nemôže dostať prácu a ironizuje záver, keď hospodári na vlastnej farme.

- DOBRÝ VOJAK CHAPLIN – Je to komická, zákerná a údesná satira na vojenský výcvik. -V dvadsiatych rokoch sa Charles Chaplin vzdal formy krátkeho filmu a venoval sa definitívne celovečerným filmom. Tým opustil ak pôdu čistej brulesky v Sannettovom štýle a situačný gag. Infaltívny egoista sa premenil na zložitý protirečivý charakter
- Už životné prostredie nie len hodnotí, ale sa ním dáva dojímať, stáva sa psychológom, rozprávačom, pozorovateľom, opisovateľom mravov, realistom.
- KID sa stal Chaplinovým prvým takmer celovečerným filmom. Prvý raz má druha Jackieho (ako v psom živote psa). Musí tu prekonať sebectvo. Práve dialóg medzi nimi dáva filmu ľudské teplo. Charlie už teraz nebráni iba vlastnú integritu ale aj inú bytosť.
- Oproti predchádzajúcim filmom sa prehĺbil Chaplinov sociálny pohľad a jeho sympatie k poníženým. Takmer vždy sa za zákernosťou predmetu skrýva zákernosť spoločnosti.
- 1919 spolu s Mary Pickfordovou, Douglasom Fairbanksom a Griffithom založil vlastnú filmovú spoločnosť UNITED ARTIST. Tu prešiel Chaplin úplne k forme celovečerného filmu
- Jeho filmy mali epickú štruktúru so syntézou komiky a tragiky, sociálnej kritiky a sentimentu.
Do konca obdobia nemého filmu nakrútil Chaplin pre túto firmu ešte 3 filmy : Parížsku metresu, Zlaté opojenie a Cirkus
-PARÍŽSKA METRESA : jediný film, v ktorom sám nehrá hlavnú postavu. Je to KID mínus Charlie. -ZLATÉ OPOJENIE – považuje sa za najvýznamnejší film, ktorý v jednej ankete roku 1958 bolo hodnotené na druhom mieste hneď za Krížnikom potemkinom. Je to najvyrovnanejší a najjednotnejší film. -CIRKUS je už opäť trpkejší. Charlie sa ako tulák dostane do cirkusu a opäť je ako obeť nepriaznivých okolností. Odchádza milovaná, bez happyendu. V pochmúrnom závere sa napĺňa to čo predznačoval dej.
-Vo svojich celovečerných filmoch v dvadsiatych rokoch si Chaplin zdokonalil svoj štýl, ktorému potom ostal verný a ktorý už potom nijako nerozvíjal.
-Charlie Chaplin poznamenal dvoma filmami začiatok a koniec vojnového a povojnového obdobia. 1940 – Diktátor a roku 1947 Monsieur Verdoux. Medzitým stoja skúsenosti z vojny a osobné zážitky, z ktorých Chaplin vyvodzoval že Hitler nevládol iba Európe.

Talianský neorealizmus. Tvorcovia a charakteristika

- De Sico – Deti na nás hľadia : malý chlapček ako obeť stroskotaného manželstva
- Visconti – Posadlosť – Vystihuje jednu z hlavných tém neorealizmu – zviazanosť človeka so spoločenským prostredím a s prírodou. Týmto filmom sa predstavil Visconti ako jeden z najvýznamnejších talentov v talianskom filme. Hneď po dokončení tohto filmu ho fašistická cenzúra zakázala.
- Bližší vzťah k skutočnosti mal iný smer talianskeho filmu : dokumentaristi.
- Najvýznamneší – Rossellini. Zaujíma nevyjasnený postoj medzi fašistickou angažovanosťou a úsilím autenticky zachytiť skutočnosť. Spočiatku bol fašistický.
- NEOREALIZMUS ako film nevyumelkovaného uchopenia skutočnosti a dokumntárnej kamery.
- Svojou univerzálnosťou a ľudskosťou dosiahli ranné neoralistické filmy neobyčajný úspech aj za hranicami Talianska
- Teória neorealizmu vznikla z odmietania fašistických kultúrnych doktrín.
- Neorealizmus čerpal svoje podnety z boja proti fašizmu
- Hnutie odboja bolo v taliansku hlavnou hybnou silou politickej a kultúrnej obrody a jeho zámerom nebolo iba oslobodenie od fašisticého režimu ale základná premena jeho politickej štruktúry
- Neorealistické umenie sa usilovalo o to aby sa pravda neprihovárala z rekonštrukcie udalostí ale z udalostí samých.
- Najčistejším výrazom neorealizmu, kde sa zdá, že udalosti uvádza na plátno samá skutočnosť sú Rosseliniho prvé povojnové filmy. Rím otvorené mesto a Paisa
- RÍM OTVORENÉ MESTO : je filmom o odboji.
Tragické epizódy filmu pôsobia hrozne vďaka tomu, že tragické udalosti nie sú dopredu dramaturgicky pripravené a do deja kontrastne sú vsunuté groteskné výjavy.
-PAISE – 6 epizód je spájaných komentátorom v spravodajskom štýle. Neanalyzuje a nekomentuje, ale reprodukuje „holú“ skutočnosť. Vytvoril tu niektoré z najlepších výjavov neorealistického filmového umenia. Okrem jednej výnimky sú tam všetko neprofesionálny herci. -Ďalšími významnými režisérmi tejto doby boli DE SICA a ZAVATTINI
-ZAVATTINI (Písal scenáre pre De Sicu) : Neorealizmus učil že film, musí vyroprávať najnepatrnejšie fakty bez akéhokoľvek používania fantázie. Z. sa stal vedúcim teoretikom neorealizmu
-Deti ulice – De Sica – príbeh dvoch detí Guisepe a Pasquale snívajú o bielom koňovi. Nakoniec si ho kúpia za peniaze z čierneho trhu a sú zatvorení. Navzájom sa obvinia zo zrady a jeden zabíja druhého. Biely kôň ako symbol. Vyjadrenie neľudskej a povojnovej spoločnosti. Má poetické prvky ktoré nesplývajú úplne s realistickým stvárnením.
-De Sicov a Zavattiniho film Zlodeji byciklov sa označuje za majstrovské dielo neorealizmu. Ricci je lepič plagátov a k svojej práci potrebuje bicykel. Už po hodine mu ho ukradnú. Zlodeja nájde ale nevie mu nič dokázať a pod nátlakom davu ho musí pustiť. Nemilosrdnosť a cudzota sveta, ľahostajnosť a nedôvera.

Chýba felliny a tak 249

Robert Flaherty a jeho tvorba

-Americký režisér. Veľký dokumentarista, používal vo svojich dielach prvky romantickej štylizácie. -Natáčal viac-menej náhodné prírodné zaujímavosti. -1918 – vybral sa natočiť film o eskimákoch. Vznikol film Nanuk, ktorý mal obrovský úspech a dodnes patrí medzi klasické diela modernej dokumentaristickej tvorby. -1930 Britská škola - V popredí záujmu stáli skôr záber, strih a fotografia ako námet a scenár. Námetom bolo opovrhované, keď neprinášal exotiku alebo pokiaľ neobjavoval nepredvídané výtvarné formy.
-Vďaka Flahertymu sa v britskej škole nezabúdalo na ľudskú zložku. -V jeho filme Priemyselné Anglicko môžeme vidieť už nie len symfonické efekty, ale aj témy očakávajúce viac od priameho pozorovania procesu.
-MUŽ Z URÁNU – Hymna na biedny život rybárov. Natáčal to na jednom ostrove skoro 2 roky na pobreží Írska. Aj tak kládol viac dôležitosti estetickým rysom. Človek tu bol pomaly menej na plátne ako sám ostrov s búrlivými vlnami a oblakmi. Videná príroda dávala zabudnúť na rybárov a ich prácu. -Po tomto filme sa Flaherty musel podriadiť komerčným požiadavkám a tak vznikol film Miláčik Slonov.
Robil ho spolu s režisérom Zoltánom Kordou a je tam málo vidieť Flahertyho podiel.
-Jeho posledným filmom bol Príbeh z Luisany o dažďových pralesoch, do ktorých preniká moderná civilizácia v podobe naftových veží. Tento film bol málo úspešný a Flaherty už nenšial nikoho kto by financoval jeho ďalší projekt

Francúzka nová vlna

-príklon k tradicionalizmu, odpor k oficiálnemu umeniu a klasickej fabule
-vznik filmov s minimálnymi prostriedkami v reálnom prostredí bez účasti profesionálnych hercov
-Koncom 52-tych rokov vo francúzku nastala stagnácia tradičného filmu. Neboli prostriedky a mladý režiséri ale aj tí známejší nedostávali žiadne pracovne príležitosti. Ak aj dostali, pohltil ich komercionalizmus. Z týchto prejavov vznikla nová vlna
-Prvé filmy mladých režisérov vzbudili pozornosť a zdalo sa že filmy mladých znamenajú nový potenciál a mohli by vniesť do francúzkeho filmu pohyb. -V rokoch 1959 až 1960 natočilo svoj prvý hraný film šesdesiat sedem francúzkych mladých režisérov a to aj vďaka tomu že Chabrol a Truffaut presadili že dobrý film sa môže natočiť aj bez väčších nákladov a remeselných zdatností. Bol to doslova výbuch francúzkej novej vlny.
-CHARBROL CLAUDE - dedičstvo získal prostriedky pre realizovanie svojho prvého filmu KRÁSNY SERGEJ – nástup novej vlny. -Chabrol – bratranci, Na dvakrát, Oko zla, Beštia musí zomrieť, Mäsiar
-Chabrol v r. 1957 založil vlastnú produkčnú firmu Ajym Film, ktorá umožnila réžijný debut mnohým jeho priateľom, zoskupeným v tzv. novej vlne., ktorej nástup ohlásil amatérsky Krásny Sergej

-Truffaut Francois – Návšteva, uličníci, Príbeh vody – krátkometrážne filmy, Nikto ma nemá rád, Jules a Jim, Fahrenheit 451, Posledné metro. Hovoril vo svojej kritike o tom, aby filmár hovoril iba o tom, čo je jeho súčasťou jeho najosobnejších skúseností.
-Jean Luc Godard – Na konci s dychom – dlhometrážny debut. Jeho diela sú významným svedectvom doby. Agresivita, túžba po slobode nepodriadená žiadnym úvahám. Dal svojmu filmu tvárnosť, ktorá zavrhla všetky uznávané pravidla, predovšetkým strihu. Vystriháva z filmu aj v pohybu určité výseky a vzniká trhaný pohyb podobný poškodenému filmu.
-Godard – Žiť svoj život – o Nane, ktorá nie je inteligentná a klesne mravne až na bod nuly. Chce začať znova, aby mala príjem, stane sa prostitútkou. Nakoniec ju zabijú. -Godard – Karabinieri – Najúspešnejší film u G. Dvaja robotníci, ktorý sa dostanú do armády a keď skončí vojna, nechcú prestať bojovať a zabijú ich. Je to úvaha o filme tak ako Žiť svoj život je úvahom o jazyku. Odhalenie vojny. -ALAIN RESNAIS je najvýznamnejšou postavou moderného francúzkeho filmu. Jeho dielo však už stojí ponad a pomimo novej vlny.
Hirošima moja láska – patrí k najvyznamnejším filmom povojnovej francúzkej kinematografie
-Malle Louis – Výťah na popravisko (režíjny debut. Psychologická kriminálna dráma). Milenci – typický manželský trojuholník

René Clair – tvorba a teoretické názory (125-126)

-v mladosti prejavoval literárne ambície, písal krátke poviedky, potom bol novinárom a príležitostne hercom
-Jeho najvýznamnejšie filmy z obdobia nemého filmu boli poznačené parížskou avantgardou ale aj burleskami M Sennetta
-SLAMENÝ KLOBÚK – napätie medzi sociálnou skutočnosťou a politickým výmyslom, komika dialógov hry prenesená do vizuálnej komiky gagov
-Ku zvukovému filmu zaujal spočiatku negatívny postoj ale potom zmenil stanovisko a nakrútil svoj prvý zvukový film Pod strechami Paríža (život na parížskej periférii doplnený pesničkami. Tento film nemal úspech, ľudia boli prekvapení že prešiel od burlesky k romanci a že experimentoval so zvukom.
-Milión – naháňačka za strateným lístkom z lotérie ako zámienka pre zábavné zápletky. Protagonisti sa poväčšine vyjadrujú spevom. Je to veselý balet plný fantázie zložený zo situácií, ktoré zdanlivo vychádzali z reality.
-Nech žije sloboda : sociálno kritická téma ako baletná bruleska. Dialóg často nahradzuje spev. Hl. Post. ujde z väzenia a založí si továreň na platne. Tam sa k svojim zamestnancom správa ako k väzňom. Nakoniec však odchádza a továreň necháva zamestnancom.
-Posledný diktátor sa stal totálnym neúspechom. Sklamaný Clair odchádza do anglicka kde prijal ponuku Alexandra Kordu a natočil s ním niekoľko filmov
-STRAŠIDLO NA PREDAJ – výborný duchársky ironický film, kde Claireho prvky znamenite splynuli so škótskym humorom.
-Potom sa začala vojna a z toho obdobia má ešťe 2 dobré filmy : Krásna čarodejnica a Stalo sa zajtra

Sov. Filmová avantgarda 20-tich rokov (76-89)

-V prvých rokoch po revolúcii zápasil film s veľkými materálnymi ťažkosťami. Prestal dovoz filmovej suroviny, umelci a režiséri opúšťali krajinu. -Agitačné vlaky vybavené tlačiaňou a filmovým zariadením, ktoré sa posielali na fronty občianskej vojny. Podstatnou časťou filmovej tvorby v roku 1919 bolo množstvo takýchto agitiek. -DZIGA VERTOV : Začínal s publicistickými krátkimi filmami o občianskej vojne. Tvrdil že akýkoľvek fiktívny dej vo filme je škodlivý. -Film – oko – skrytá kamera
-Tu i v spravodajských záberoch experimentoval Vertov s možnosťami montáže, filmovej metafory, návratov do minulosti alebo s predvídaním budúcnosti.
-Kino-Pravdy po Leninovej smrti, dokumentárne zábery Lenina s rozprávaním prostých ľudí. Veľa experimentoval s medzititulkami.
-LEV KULEŠOV – Jeho experimenty na poli montáže rozhodujuco ovplyvnili iných filmových režisérov. Najmä jeho žiaka Pudovkina. Pôvodne bol maliarom. Kuleša fascinoval pohyb prevládajúci v amerických filmoch. Druhá základná Kulešová myšlienka bola v montáži. Film vzniká montážou jednotlivých výjavov a sekvencií. Rozhodujúci teda nie je obsah ale spôsob akým nadväzujú na ďalšie zábery, Hercova hra pôsobí na diváka podľa vôle strihača. Divák vidí to, čo mu vsugeruje montáž. -Lúč smrti – detektívka s mnoho neobvyklých trikov, starostivá montáž a presne vyrátaná kinetika hercov.
-Podľa zákona – Kulešové majstrovské dielo. Každé gesto, každý pohyb sa podrobuje matematickej kontrole. Celý film vyniká rafinovanou obrazovou kompozíciou. -Sergej M. EJZENŠTEJN – jeho dielom vrcholí sovietske filmové umenie dvadsiatych rokov. E. treba pokladať za najvýznamnejšieho režiséra, akého sov. Film vôbec zrodil. Zároveň bol veľkým teoretikom

-Bol tak ako Vertov v odmietaní vymysleného. Na plátne sa mal ale zjaviť nový hrdina – dav. Snažil sa použiť vo filme sebou popisovanú montáž atrakcií. -Štrajk – je plný mladistvého elánu a prekypuje nápadmi a humorom. Vplyv divadla, v ktorom začínal. Často používa vo filme metaforu – zabíjanie robotníkov so snímkami jatiek. Zo zrážky dvoch obrazov vzniká nové, šokujúce poznanie. Zdôrazňuje v štrajku sériu masových výjavov.
-KRÍŽNIK POTEMKIN – Výjav na schodoch, v ktorom kozáci brutálne strieľajú do utekajúceho davu sa stal vďaka montáži jedným z najslávnejších výjavov dejín filmu. Klasický výraz revolučného hnutia roku 1905. Je spracovaný formou kroniky. Má 5 dejstiev. -Desať dní, ktoré otriasli svetom, Október
-PUDOVKIN – Ejzenštejnovým protihráčom. Tiež vychádzal zo štýlových prostriedkov montáže. Film Matka sa často porovnáva s Krížnikom Potemkinom. -Žiadal od svojich hercov aby prežívali pravdivé city. Federico Felliny a jeho tvorba

-Vystúpením Federica Felilniho sa prejavil nový smer v talianskom filme, ktorý prevzal určité prvky neorealizmu. V jeho dielach sa spájajú prvky iracionálna a náboženskej mystiky s realistickým pozorovaním prítomnosti, ktorej javy vidí i keď zo subjektívneho uhla.
-Jeho nalepším a najostrejším filmom je Darmošlapi – kronika života bez udalostí, nad nezmyselnými dobrodružstvami a zábavami skupiny asi tridsaťročných povalačov. Je to kronika vlastnej mladosti. -Väčšina Felliniho diel je ladených autobiograficky.
-Cesta – opäť z režisérovho denníka. Tu našiel Felliny životný pocit svojho detstva. -Podvodník – Felliniho návrat k realistickým princípom.
Hrdinov osud a osamelosť tu pôsobí veľmi presvedčivo
-Skutočnosť že Felliniho dielo je predbežnou spoveďou sa potvrdilo aj v diele Cabirriných nociach. -Určité vždy sa opakujúce zábery sa stali Felliniho symbolmi v rozprávaní. Určité aspekty krajiny a dekorácie vytvárajú mysticknosť. -Felliniho postávam ostáva ako východisko zo zajatia života bez kontaktov iba cesta k Bohu, útočište v stave milosti
-Vo filme Osem a pol opisuje príbeh filmového režiséra, v ktorom sa v mnohých veciach stotožňuje. 8apol preto lebo dovtedy nakrútil 7 a pol filmu. Režisér chce nakrútiť film bez toho aby vedel ako. Nakoniec ho aj tak nenakrúti a zapadne do zvláštneho víru snov, vidín, a spomienok na detstvo. Poľská filmová škola – tvorci a diela

-v polovici 50-tych rokov sa usiloval odpatetizovať a odmytologovať poľskú históriu
-priniesol výraznú tématickú zmenu ale aj dokonalé zvládnutie remesla, odvahu, nadšenie ako reakciu na predchádzajúce obdobie schematizmu
-popri historickej tématike predovšetkým z obdobia 2. sv. vojny sa v menšej miere uplatňovali aj témy zo súčasnosti
-Pre tieto filmy bol príznačný pesimizmus. V poľskom filme prevládajú tyémy z vojny. -Vďaka úsiliu mladých filmových tvorcov sa stal poľský film motorom intelektuálneho hnutia a začína vyslovovať spoločensky užitočné pravdy a vplývať na obecenstvo.
-JERZY KAWALEROWICZ – má najdlhšiu filmovú prax spomedzi mladých filmových režisérov.
-Pôvodne maliarom
-Kto zrádza – jeho prvé osobitné dielo. Vyznačoval sa vedomým používaním umeleckých výrazových prostriedkov filmu, v pochmúrnych obrazových kompozíciach a šokujúcich efektoch.
-Pravdivý koniec veľkej vojny – vyhrocuje pesimizmus poľského filmu. Dáva prednosť tvrdému kontrastnému strihu a provokačne nasadeným ruchom. Zábery tónované na šero iba zvyšujú pocit temna a depresie

-WAJDA ANDRZEJ : Debutoval filmom Znepozvanými hosťami, filmom odboja, v ktorom boli prvky schematizmu, ale už prezrádza Wajdovu špecifickú záľubu v bezvýchodných situáciách. -V tématike tohto filmu pokračoval kanálom. Spracoval tu epizódu z Waršavského povstania. . Skupina partizánov ustupuje z obkľúčenia cez Varšavské kanály. Na konci očakáva všetkých strašné stroskotanie. Film zdôrazňuje svojimi prostriedkami bezvýchodiskovú situáciu. Wajda tu však niekoľko krát podľahol pokušeniam zobraziť hrôzu iba ako samoúčel. -Wajdovým majstrovským dielom sa stal Popol a diamant. Vytvoril tu diferencovaný ale nie veľmi nádejný pohľad poľského povojnového vývinu.
Opísal tu zánik meštainskeho Poľska.
-Vo filme Nevinný čarodejníci skúma Wajda vzťah dnešnej mládeže k láske
-Wajda vie zhustiť emotívne atmosféru svojích filmov

-ANDRZEJ MUNK – jeho filmy zaujímajú výraznejší intelektuálnejší postoj. racionálne kritizujú politické dobové javy.
-Spočiatku režíroval dokumentárne filmy s protifašistickou a budovateľskou tématikou
-V hranom filme vychádzal z autentických faktov a prostredí, evokoval pochmúrnu atmosféru a tragické momenty vojnového Poľska
-Človek na koľajniciach - psychologická dráma starého železničiara upodozrievaného a krivo obvineného z nepriateľských politických postojov a sabotáže
-Erotica – dva príbehy o varšavskom povstaní a protifašistickom odboji a reminiscencie na toto obdobie neobyčajne pôsobivo spracované

Nemá filmová groteska – charakter a predstavitelia

-Mack Sennett – vytvoril nový žáner a doviedol ho ku komerčnému úspechu. Použil Griffithové objavy na to, aby ilúziu skutočnosti a rozprávačskej kontinuity s výbuchom vyhodil do vzduchu, postavil film proti literárnej tradícii a stal sa tak prvým tvorcom 20. storočia.
-1908 – Spoločnosť Bigraph ho angažovala. Pracoval 4 roky pod Griffithovým vedením ako herec, asitetnt réžie a režisér
-1912 sa stal Sennett riaditeľom novozaloženej firmy Keystone na výrobu veselohier.
-Jeho diela v Európe nadšene prijali ako prejav nového štýlu plného exotického čara
-Spočiatku vystupoval vo svojich filmoch sám a tiež bol ich režisérom, neskôr ale natáčanie prenechal iným, kotrí nakrúcali pod Sennettovým dohľadom. -Nič sa neurčovalo presne vopred. Všetko sa ponechávalo náhode. Sannet bol stále v styku s hasičmi. Len čo niekde hlásili požiar, vyslala sa tam Sennettová skupina a improvizovali sa tam komické a nebezpečné dobrodružstvá. Automobilové závody a iné udalosti mu tiež poslúžili ako kulisa a dobrá zámienka.
-Väčšine filmov určil Sennett tému a niekoľko motívov a gagov a ostatné nechal inému režisérovi. -Dopredu boli určené niektoré dramaturgické postupy ako napríklad veľká naháňačka do ktorej na konci ústili všetky dejové motívy.
-Posledné slovo každého filmu mal opäť Sennett. Zostrihu každého z týchto filmov venoval niekoľko dní.
-Sennett zoskupil armádu komikov, z ktorej vyberal obsadenie jednotlivých filmov, pre každého určil typ stereotypnou maskou a kostýmom. -Komika sa zväčša zakladala na miernom zveličení fyzických zvlášností postavy.
-Mal záľubu v komických bradách a fúzoch.
-Sennett znásobil absurdnú komiku zrýchlením záberov. Triky ktoré používal Meliés tiež využil.
Pochopil a použil tvorivé montáž pred Kulešovom a Vertovom
-Jaho navýznamnejší žiaci : Chaplin, Keaton, Langdon

Jean Renoir a jeho Veľká Ilúzia

-možno ho pokladať za realistu - francúz
-Jeho filmy sa nevyznačujú iba socálnou angažovanosťou, ale aj chápaním spoločenských súvislostí. Zachytávajú typy, situácie, konfikty zo súčasnosti. -V Renoirovom diele našiel Francúzky film predvojnových rokov svoj najzrelší a najpokrokovejší výraz.
-Veľká Ilúzia bola jeho veľkým dielom. Bola z veľkej časti ilúziou bojovníkov, ktorí verili že ich vojna je posledná a že vojesnké kamarátstvo pretrvá aj cez spoločenské rozdiely aj v mieri. -Podáva tiež ponaučenie že spoločenské triedy sa dorozumejú cez rozpory medzi národami.
-Renoirov sociálny prístup sa prejavil v zdôrazňovaní triednych frontov vo vnútri armády.
-Pacificky zameraný film sa dostáva do dvojzmyselného svetla sentimentálne oslavným vykreslením nemeckého dôstojníka ako predstaviteľa zanikajúcej aristokracie.
-Renoir sa tu ukázal ako sociálny kritik

John Ford – klasik westernu

-Na Fordových filmoch sa výrazne prejavuje vplyv nemeckého komorného filmu a švédskej školy. -1917 – Firma Universal angažovala Forda ako režiséra krátkych filmov. Ale až od toku 1930 sa začal kryštalizovať jeho štýl a postoj
-V troch desaťročiach zvukového filmu nakrútil takmer 50 filmov. -Film Stratená patróla založil Fordovú slávu. Vďaka nemu mohol hneď zrealizovať svoj film Informátor(Denunciant). Tento film získal najväčší počet oskarov roka a definitívne zaručil Fordovi slávu
-Ďalším významným Fordovým filmom – western bol film Prepadnutie.

-Takmer vo všetkých filmoch ktoré si Ford zvolil, sa zaoberal správaním sa jednotlivca alebo skupiny v nebezpečnej situácii. -Snažil sa vytvoriť zdanie uzavretého sveta a nenechať žiadne východisko, postaviť hrdinu pred fakty a rozhodnutia, ktorým sa nemôžu vyhnúť.
-Fordové kvality sa lepšie uplatňujú v menej ambicióznych filmoch ako je Stratená patrola a Prepadnutie. Miesto deja je vždy uzavreté. Nebezpečenstvo hrozí vonku. Toto nebezpečenstvo sa nespredmetní až v trete tretine filmu ale dolieha na protagonistov už od začiatku
-Fordovi hrdinovia sa prejavujú iba svojimi činmi. Vzdal sa toho aby analyzoval charaktery svojich hrdinov. V tom je aj Fordová spriaznenosť s westernom
-Kamera nič nerozvíja, iba konšattuje. -John Ford bol pre western ako predurčený, K Prepadnutiu ešte možno doložiť : Moja drahá Clementine, Fort Apache, Mala žltú stuhu, Rio Grande a Stopári

Česká nová vlna – tvorci a diela
-Za Novú vlnu označila francúzka filmová kritika Československý filmový zázrak.
Nový moderný štýl ktorý vychádzal z niekoľkých koreňov :
-Mladí filmári utekali od ideologických filmov tej doby a obracali sa predovšetkým sami k sebe. Ich filmy charakterizovala subjektívna optika, silná pocitovosť oproti predchádzajúcim rokom zdanlivo voľnejšia stavba akonštrukcia. Za základný stavebný ,kameň pritom považovali maximálnu autenticitu
-Do českej kotliny sa konečne dostali významné svetové diela tej doby, duch moderny, ktorý vytváral živnú pôdu pre názorovú otvorenú klímu.
-Vynikajúcou základňou pre otvorenú a úprimnú výmenu názorov, aké filmy a prečo točiť, sa stala škola FAMU tak isto poskytovala tvorcom nezanedbateľný remeselný základ.

-Za jadro Novej vlny sa vo všeobecnosti považuje ročník profesora Otakara Vávry, ktorý absolvoval roku 1962 a v strede ktorého stála ctižiadostivá Věra Chytilová, múdry Evald Schorm a v treťom ročníku takmer vyhodený Jiří Menzl. Spolu s nimi sa v rokoch 1963-1965 dostali k réžii aj starší absolventi ako Miloš Forman, Jaromil Jireš, Jan Němec, Hynek Bočan. Naopak až o pár rokov neskôr absolvoval FAMU najvýraznejší predstaviteľ slovenskej vetvy Juraj Jakubisko. -Aj napriek tomu že školu nedokončili začai filmovať Ivan Passher a Elo Havetta.
-Strednú generáciu tvoria Ladislav Rychman, Oldřich Lipský, Xdeněk Podskalský atď
-Najstaršími filmármi boli Otakar Vávra, Ján Kadár a Elmar Klos
-Film – nezasahovať do skutočnosti, ale autenticky ju zachytávať a do filmu autorsky vstúpiť až pri montáži a strihu. V 60. rokoch sa vďaka rozvoju televízie a filmovej techniky táto metóda ešte viac rozšírila.
-Začínala s tým Věra Chytilová (Strop, Pytel blech, O něčem jiném) a k najväčšej sláve ju doviedol Miloš Forman (Konkurs, černý Petr, Lásky jedné plavovlásky, Hoří ma panenko)

Dreyer a jeho Utrpenie panny Orleánskej

-Utrpenie Panny Orleánskej bolo majstrovským dielom Carla Drayera. Bolo vytvorené v Paríži za účastí francúzskych hercov a technikov. Výsluchy Panny Orleánskej boli zhustené do jedného dňa aby jednota času a miesta dala tragédii jej plnú hodnotu.
-Bohato využíval ticho, nehybnosť a niektorých symbolických rekvizít. Drayer staval predovšetkým na dôkladne pripravených dialógoch, ktoré sa herci naučili naspamäť a recitovali ich. Prevážna časť diela sa vyvýja iba otákami sudcov a odpoveďami Panny. Hádame slová sudca. Či ide o ano, alebo nie, chápeme z gest. Pre vetu sa ale stávajú titulky nutnými. Ustavičné zasahovanie textov porušuje podivuhodný rytmus veľkých detailov.
-Dreyer budoval svoj realizmus na nenalíčenosti tváre.
-Scenár vyžadoval aby Johanke odstrihli vlasy a ostríhali naozaj herečku uprostred vzrušenia a sĺz.
Dreyer ktorý vyžadoval skutočné vlasy by tiež mal radšej skutočné slová ako nápisy.
-Keď dej postupoval, bol vyjadrovaný výhradne veľkými detailami tváre a tela
-Bol to posledný Dreyerov nemý film a veľmi lutoval že nemohol použiť možnosti zvukového filmu.

Orson Wells a jeho Občan Kein

-Uvedenie filmu Občan kane poznamenalo začiatky nového obdobia (Americké dokumentaristické hnutie) v dejinách filmového umenia väčšmi než akákoľvek iná udalosť. Je to prvý film Orsona Wellesa a je zároveň zavŕšením veľkej tradície predvojnového filmu. -Nastáva tu porušenie chronologičnosti. Hlavný hrdina najprv umiera. Ako dieťa zdedil miliónový majetok, Ako mladý muž zakladá nezávislé noviny, Ako zrelý muž stráca časť svojho majetku v čase hospodárskej krízy, a predáva svoj podiel.

-Ako mladý Kane má úspech, zbiera poklady, umenia, ožní sa s neterou prezidenta USA, poznáva mladú predavačku, pri voľbách kandiduje na guvernéra.
-Jeho odporca využíva to, že pozná jeho súkromný život, vyskytne škandál, a Kane prehrá voľby. Druhé manželstvo, Neúspechy. Jeho druhá žena sa pokúsi o samovraždu. V starobe ho opúšťa.
-6 ráz sa mení pohľad na hrdinu. Neukazuje sa vlastne jeho život ale stopa, ktorú zanechal vo verejnosti a v živote piatich ľudí. -Kane je 5 minút po začiatku filmu mŕtvy a Wells a netvári že ho môže vzkriesiť. Sprvu vidíme dokumentárny film, ktorý ukazuje v štýle spravodajského žurnalizmu aktualít. Viac ako reportér, ktorého poverili na začiatku aby vylúštil tajomstvo čo sa skrýva za posledným Kaneovým slovom. Divák sa nedozvie o hrdinovy viac ako reportér. Tento reportér je jedinou postavou filmu, s ktorou sa môže divák stotožniť. Ale práve on nemá tvár. Kamera ho ukazuje iba zozadu alebo z poloprofilu. Divák sa však nijako nemôže stotožniť s aktívnym mocným Kaneom. Spolu s reportérom sa stáva svedkom, dokonca ani nie udalostí ale iba svedeckých výpovedí.

-Koniec chronológie znamená zánik hrdinu. Vytvára ho iba chronológia. -V celom filme je zaručene pravdivá iba Kaneová smrť a jeho posledné slovo, ktorého zmysel nevie reportér odhaliť. Všetko osttané sú tvrdenia, domnienky, spomienky. -Štýl Občan Kane označovali za samoľúbu demonštráciu filmárskej výstrednosti. Welles sa tu naozaj rozišiel s tradičným postupom montáže. Používa fotografickú hĺbku obrazového poľa.

Alfred Hitschckok princípy tvorby
-Hitchcock sa neviaže rovnako ako Ezejnštejna Chaplin na nijaké obdobie. Od ranných dvadsiatych rokoch až po dnes je H. rovnako aktuálny. -H. Natočil v naglicku 10 nemých a 15 zvukových filmov. Potom odišiel do Hollywoodu a tam natočil po dve desaťročia každý rok jeden film.
-Jeho ranné filmy pôsobia často ako nesmelé náčrty k neskorším dielam
-Jeho nezmeniteľná náklonnosť patrila k hrôzostrašnému žánru a thrilleru
-H. kriminálne filmy sa svojsky odlišovali od iných výtvorov tohto žánru.
Spravidla ich nezaujíma kriminálny prípad, jeho priebeh ani jeho vyjasnenie ba ani jeho psychologické a sociologické vysvetlenie. Všetci jeho hrdinovia žijú v blahobyte, hrdinky obklopuje ovzdušie bezpečia. -Hrdinovia žijúci uprostred pokojného a statického poriadku tým citlivejšie narážajú na hrôzu, ktorá ich postihne.
-Ani tieň podozrenia, Omámený, Vychýrený, Cudzinci vo vlaku, Spovedám sa, Nesprávny muž
-V každom z týchto filmov zistí hrdina na sebe či na iných krehkosť vlastnej totožnosti. Alebo ho nútia aby sa stal niekym iným, alebo musí zistiť, že je ktosi iný ako si myslel. Dôverne známe veci za mu odrazu vidia cudzé. Jeho najlepší priatelia a príbuzní už niesú tým čím boli. Nadaria sa mu už ani najvšednejšie úkony.
-H. štýl vyrastá z jeho tematiky : z pozorovania všednosti pomaly narastá hrôza. Dôverne známe predmety, telefóny, klenoty, tekutiny sa stávajú poslami blížiaceho sa nešťastia)

-H. filmy nadväzujú na tradíciu britského románu hrôzy.
-H. filmy sú nakrútené pre snívajúcich meštiakov, ale ich mory sú často pravdivejšie než zdanie bezpečia, ktoré ich upokojí, len čo sa prebudia. -Najlepšie H. filmy vyvolávajú taký pocit hrôzy že sa HappyEnd javí iba ako úhybný manéver na upokojenie. -Až vo svojom neskoršom diele vo filmoch zo šesdesiatych rokov upúšťa od toho aby svoje hrôzostrašné vidiny zastrel zmierlivým záverom. V Psychu je ešte akési záhadné vysvetlenie, Vtáci končia úplne bez vysvetlenia záhadného útoku vtákov na kalifornské malomesto. Lous Bunnuel – Predstaviteľ surrealizmu

-Prvý skutočný umelecký význam mal film Zabudnutí. Potvrdzuje dojem že Bunuel sa vyjadruje vo vyslovene surrealistických sekvenciách. Snový výjav, kde perie padá zo vzduchu, dialógy sa hovoria zo zavretými ústami, ľudia sa námesačne pohybujú vo hvízdajúcom vetre.
-Mal záľubu v krutosti a v šokujúcich sekvenciách. -Vo filme On sa sústredil na duševnú analýzu psychopata. Vyvrcholením je horúčkovitá vidina protagonistu, ktorého žiarlivosť prerastie v kostole v šialenstvo : tváre veriacich sa menia na príšerne sa vyškierajúce a chichúňajúce sa grimasy. -Ďalej urobil Robinson Crusoe, Pokus o zločin
-Nazarin – jeho majstrovské dielo. Film ústi do pochybností o zmysle kresťanských ideálov. Peter Harum.