Filmové umenie - Štruktúra dramaturgie
Dramaturgia je vedenie divákovej pozornosti Výber jednaní, konfliktov a postáv
Štruktúra dramaturgie
EXPOZÍCIA: Zoznamuje diváka so začiatočnou situáciou dramatického deja. Odhalí základný zámer a základné podmienky. MIESTO, ČAS, PODMIENKY PRIEBEHU, HLAVNÝCH NOSITEĽOV DRAMATICKÉHO KONFLIKTU. Podmienkou je absolútna zrozumiteľnosť. Musí získať záujem diváka. Musí ho uchvátiť zaujímavosťou a silou. Musí ho úplne pripraviť. Profil postáv. Buď exponujeme hrdinu otvorene, alebo klamlivo aby vznikol v divákovi z postavy zo začiatku opačný dojem. Žáner. Je nudná, nie je v nej dej, preto treba šikovného autora. Niekedy je expozícia vpletená do deja (preskočená) a oboznamuje diváka priebežne odhaľovaním skutočností alebo jednorázovo retrospektívou.
ZAUZLENIE – KOLÍZIA : Pripraví sa priestor pre vznik konfliktu Divák samozrejme netuší že vznikne konflikt a dúfa že všetko prebehne hladko. Ale je to iba kľud pred búrkou. Obyčajne nejaká náhodná udalosť zasiahne do behu života a odhalí osudy hrdinov a rozpor. Zauzlenie môže byť aj niekedy v úplne náhodne povedaných slovách len tak mimochodom. Niekedy zauzlenie môže byť povedané aj tak, že vznikne konflikt a až potom sa oboznamujeme s príčinami. (detektívky) Alebo otvorene povieme aký môže nastať konflikt ale odďaľujeme jeho vznik. Moment prvého napätia
ROZVÍJANIE DEJA K VRCHOLU: Začal dej, divák vie v čom bude problém. Skúsený dramatik uvádza všetky postavy, ktoré budú v deji vystupovať Každá dramatická postava niečo chce, niečo si praje a ide za svojím cieľom. Postavy sa snažia presadiť svoj názor a tým sa nutne zrážajú Je nutné stále diváka prekvapovať a dávať mu opak toho čo čaká Napätie nesmie klesať. Podstata záujmu je dospieť k rozhodnutiu, ktoré si divák musí stále viac a viac priať.
KULMINÁCIA – KRÍZA Vrcholný moment dramatického konfliktu a tým aj dramatickej stavby. Už nie je možné vyhnúť sa rozhodujúcej zrážke. Je to moment kedy už nemôže jedna ani druhá strana žiť tak ako žila. Všetka ťarcha a dynamika vychádza priamo z konfliktného charakteru. V kulminačnej scéne alebo scénach sa objaví všetko čo divák čakal. A čoho sa obával. Sú to scény s najväčším napätím a vypätím.
PERIPETIA – MOMENT ZVRATU Vyhnanie konfliktu do krízy vedie k nutnému zvratu zvanému tragickému momentu Postavy sú postavené do novej zmenenej situácie, do nových zmenených vzájomných vzťahov Teraz sa už postavy snažia dôjsť čo najrýchlejšie k definitívnemu výsledku, odstrániť všetko čo prekáža v ceste k cieľu, alebo naopak podniknúť všetko čo by mohlo ešte ovplyvniť výsledok. Moment posledného napätia – posledného zvratu, posledného pokusu zamedziť nutnému koncu. Ešte raz a nakoniec tu zblysne možnosť iného riešenia, znova sa vytvorí dojem pokoja pred búrkou.
KATASTROFA Po odstránení aj tých najposlednejších prekážok nasleduje záverečná zrážka Definitívne vyriešenie sporu postáv Všetky línie postáv sú zakončované a je vysvetlený ich vzťah k základnému konfliktu. Katastrofa je odôvodnením toho, že dramatický boj bol oprávnený. Musí byť zodpovedané všetko. Nesmie ostať nezodpovedaná otázka Všetko musí byť povedané krátko, jednoducho a zhustene. Vedľajšie línie musia byť uzavreté nenápadne a to najneskôr s hlavnou líniou. AMERICKÁ ŠTRUKTÚRA – TROJAKTOVKA
EXPOZÍCIA : 1.plán : fabula, postava, dej 2.plán : psychologické pozadie postavy Tieto dva plány sa striedajú a tempo sa zrýchľuje IMAGE – Prvý prejav hrdinu, charakteristika času a priestoru Viď hore expozícia
BREAK POINT ONE Postava sa rozhodne a urobí chybu, ale nie takú aby sa z toho ešte nemohla vylízať. Nesmie vraždiť, pretože to už divák nie je ochotný odpustiť (časť výnimkám TRAINPOTTING) KONFRONTÁCIA – STRUGLE Hrdina prestáva byť príťažlivý, ale divák je nad ním a vie že mýliť sa je ľudské
BREAK POINT TWO Postava príde na to ako to je, kde urobila chybu a tú chybu si priznáva Chce sa zmeniť – znova si získava diváka RESOLUTION – rozhodnutie k zmene REDEMTION – spasenie, vykúpenie, polepšenie, očistená postava, ktorá sa očistila sama Stačí si v jednom momente priznať chybu a hrdinovi je odpustené ak nevraždil Hlavná postava má cieľ a dilemu. Proti hlavnej postave stojí protivník, nebezpečenstvo a katastrofa – pohroma
Voči životu je táto štruktúra falošná Hrdinove poklesky sa rušia a anulujú
KATARZIA : Polovičný koniec alebo otvorený koniec, kde si divák vie domyslieť isté skutočnosti súvisiace s dejom, teda dej nie je úplne uzavretý. Môže ju vytvoriť aj strihač, záleží aj na hudbe, ktorá môže vyvolať ironický vzťah k obrazu.
ŠTRUKTÚRA PODĽA ARISTOTELA
Je založená na princípe výdychu a nádychu – napätia a uvolnenia
1.EXPOZÍCIA : Rozhodnutie, objektívna alebo vytvorená skutočnosť. Kto je nositeľom sympatie. 2.MOMENT VZRUŠENIA : Moment afektívnej účasti, motivácia a orientácia, východisková situácia. Zrážajú sa tu konfiktné potencionály. Smie tu pôsobiť náhoda. 3.STUPŇUJÚCI SA DEJ : Vnútorné alebo vonkajšie napätie. Ako sa nositeľ sympatie stane predstaviteľom idey. Fakty z expozície sa tu môžu zopakovať. 4.VRCHOL : Zhoduje sa formálne a obsahové vyvrcholenie. Oddych, Prechod vo forme zmienky o niečom, uvedením vzťahu pred a po, rozložením a úplne novým zložením. Padne definitívne rozhodnutie o riešení problému.
Odteraz sa už nesmie objaviť nová informácia. 5.OBRAT : Podávajú formálne a obsahové prvky želaný aspekt ? Posledné možnosti zvratu. 6.KLESAJÚCI DEJ : Ako sa vyriešil konflikt, aký je postoj tvorcu k riešeniu ? Skutočné riešenie konfliktu. Otvorené stanovisko. Prirodzene klesajúci dej. 7.OKAMIH POSLEDNÉHO UVOLNENIA : Okamih reflektívnej účasti. Posledné rozhodnutie pred riešením problému. Má sa problém vôbec riešiť ? 8.KONIEC – KATASTRÓFA : Forma záveru, otvorený koniec, alebo zavŕšený ?
POSTAVA
Má dve vrstvy. Vonkajšiu a vnútornú Typizácia postavy – Pre každého z nás je niečo typické, originálne. Čím viac typológie má, tým je pre diváka zrozumiteľnejšia Individualizácia – charakterotvorná vrstva. Nie je najzrozumiteľnejšia ale najpútavejšia pre diváka. Osobná skúsenosť – Aby sme sa vedeli do postavy vžiť, musíme ju spoznať – pôvod, vzdelanie, minulosť ...
VONKAJŠIE VRSTVY : 1.Prevažujúci dojem 2.Zvláštnosti postavy, zvyky – vždy zahrajú, preto tam sú. Ak by nemali zahrať, je zbytočné ich exponovať
VNÚTORNÉ VRSTVY : 1.Prevažujúci postoj k veciam – charakter postavy, reakcie postavy na istú situáciu. Postava môže byť zrelá a nemeniť postoj a rozhodnúť sa či niekomu pomôže 2.Modifikácia postavy – nelogický prínos pre postavu ale logický, má tajomstvo ktoré divák nečaká, má sa vyvíjať vždy tak aby splnila svoju rolu vo filme, transparentné dovysvetlovávanie je hlúpe, je to zbytočné, lebo divák si to vie domyslieť
ŽÁNRE
TRAGÉDIA Neriešiteľný rozpor, ostrý a závažný konflikt Hrdina bojuje za ušľachtilý cieľ Sú v stávke silné morálne spoločenské hodnoty Tragický pohľad na svet Vylučuje kompromis a náhodu (v závere) Speje ku katastrofe – podobné životu (smrť)
KOMÉDIA Veselohra, satira, groteska Malé prostriedky na veľké ciele a opačne Podstata veselohry : zápletka, vŕšia sa omyly, zámeny Divák má navrch, vie viac Divák sa nikdy úplne nestotožňuje, ináč by mu to nebolo smiešne Vtip : slovný alebo vzťažný – neočakávaný Groteska : v rozpore s logikou, všetko je obrátené Medzižáner : TRAGIKOMÉDIA
DRÁMA Spoločné znaky s tragédiou ale na rozdiel od tregédie končí mierne a postavy musia mať možnosť vyriešiť aj ostrejší konflikt, ktorý nesmeruje k ich smrti. Hrdinovia drámy sú obvykle ľudia ako my Ciele boja si dráma vyberá z bežného života Druhy : situačná dráma (neobvyklé a vzrušujúce), dobrodružná, psychologická (ťažisko do vnútra postáv) Ak hrdina zomrie, smrť má význam a prínos Osud nie je dopredu rozhodnutý
HISTORICKÝ ŽIVOTOPISNÝ FILM Životopis je historický sám o sebe a opačne
DOBRODRUŽNÝ FILM Aj komédia aj tragédia Námet : motív cesty, prekonávanie polien, cieľ Pomsta, putovanie, motív, záhady, tajomstvá ktoré treba odhaliť
DETEKTÍVKA Fair play s divákom Schéma na základe ktorej je možné odhaliť Musí mať divák podobnú šancu ako detektív, alebo je od začiatku oboznámený s vrahom a drží detektívovi palce
Linky:
http://ah.sk - ah.sk
|