Diela
Medzník v Goyovom diele je bezpochyby obdobie, keď na následky ťažkej choroby stráca sluch. Idylické námety a jasné farby diel prvej etapy jeho tvorby nemilosrdne striedajú príšery, smrť, neštastie, nelútostný zub času a najtemnejšie stránky ľudskej duše. V týchto obrazoch a rytinách sa prejavuje skutočný Goyov talent, ktorý sa vymaňuje z vplyvu zväzujúcich konvencii oficiálneho maliarstva.


Istou výnimkou je rad portrétov hlavne žien - šlachtičných, ktoré maloval aj potom čo ohluchol. Napríklad obrazy:
Markýza de la Solana (1794-95, 181x122cm, Louvre - Paríž)
Marianna Waldensteinová, markýza de Santa Cruz (1798-99, 142x97cm, Louvre Paríž)
Doňa Isabel Cabosová del Porcel (1805,82x54,6 cm, National Gallery - Londýn)

K najvýznamnejším Goyovým portrétom ženy bezpochyby patria svetoznáme obrazy: Nahá a Oblečená Maja

Tieto diela patria v španielskom maliarstve k najslávnejším aktom. Goya ukazuje nahotu úplne otvorene, takmer vyzývavo. Jeho Maja je hrdá a zvodná, nieje zobrazením klasickej krásy, ktorá zvádza k rozjímaniu ani sa nejedná o objekt túžby. Maliar ju umiestnil na temné pozadie a ona sa vynoruje z ničoty. Nič neodvracia našu pozornosť od vyzývavej nahoty tela s hodvábnou pleťou, ktorá sa stáva jedinečným a zároven jediným námetom diela. Zjavná, zretelne a bezprostredne hmatatelná zmyselnosť nemôže nechať diváka chladným. Dalším z veľmi známych obrazov je Portrét rodiny Carlosa IV (1800-01, 280x336cm, Museo del Prado - Madrid)

Goya nemá žiadny súcit a nehrá sa na dobré spôsoby. Naopak exponuje ješitnosť a priemernosť portrétovaných osôb. Márie Luisa je domýšlavá, tlstá matróna. Král - bačkora, nadutá a žalostná postava. Ich najstarší syn, knieža Austrie a budúci král Ferdinand VII - vychytralý, po vláde túžiaci nástupca. Nádherne šaty, šperky a majestátne pózy neskrývaju, skôr zdôrznujú malosť Jeho Výsosti.

Snáď najznámejší Goyov obraz je venovaný jednej z najdramatickejších udalostí 19-ho storočia vo Španielsku. Obaz s príznačným názvom: Poprava povstalcov v Madride 3. mája 1808 vošiel ako do dejín výtvarného umenia tak aj do povedomia mnohých miliónov ludí niekolkých generácii. Svojím emotívnym poňatím rozpráva príbeh španielskych vlastencov brániacich svoje hlavné mesto pred napoleónovými gardami. (1814,268x347cm, Museo del Prado - Madrid)

Medzi dalšie jeho diela patria:
Stareny alebo čas (Hasta la muerte)
Mladice alebo dievča čítajúce dopis (La carta)

Obor (1808-10, 116x105cm, Museo del Prado - Madrid)
Tento obraz je symbolom vojnovej hrôzy a utrpenia. Na horizonte sa pohybuje ohromná postava. Máme dojem, že počujeme gigantove kroky, pod ktorými sa chveje zem. Dav ludí sa dáva v panike na utek a snaží sa uniknúť pred besniacou armádou. Rozhodný a bojovný obor sa ženie za niečím alebo niekým, kto sa skrýva mimo dosahu nášho zraku. V rozjasnenej strednej časti vidíme hustou farbou a energickými ťahmi šťetca malované fragmenty blankytne ružového neba, po ktorom sa tiahnu špinavé mraky. Vyššie sa obrova hlava, krk a ramená sa strácajú na veľmi tmavom pozadí. Tma panuje ťiež v spodnej časti obrazu a zvýraznuje hroznú atmosféru. Na s klonku svojho života vztvoril Goya ešte 14 desivých výjavov. Boli nazvané čierne maliarstvo (Pinturas Negras). Obrazy vyvolávajú neobyčajne silné pocity tiesne a bezmocnosti. Na slávnom obraze Saturn požiera svoje deti je zobrazený strašný boh-kanibal, ktorý zviera v dlani jedného zo svojich synov. Zožral mu hlavu a jednu ruku. Druhú si pchá do úst, široko roztvorených ako brána do pekla. Koniec života trávi Goya vo Francúzku kde tiež vznikli jeho posledné diela ako sú:
Býčie zápasy v Bordeaux
Mliekarka z Bordeaux