Túžil predovšetkým zobrazovať históriu, a hľavne dejiny svojho národa. Po roku 1910 na dvadsiatich monumentálnych plátnoch tvoriaceho jeho Slovenskú epopej stvoril panorámu histórie Slovanov.

Paríž - a Sarah Bernhardtová
Mucha sa chystal na tradičnú akademickú umeleckú kariéru, odišiel v roku 1888 z Mníchova do Paríža, aby tu pokračoval v štúdiu na Akadémie Julian. Nekonečný štúdium v botanických záhradách, na bulvároch, tržniciach a nádražiach – kde do náčrtníku zachytával perspektívy, gestá a pohyby – mu umožnili ešte lepšie rozvinúť virtuozitu grafického umelca. Na začiatku 20. rokov 19. storočia sa práve vďaka tomu živil ako talentovaný, aj keď konvenčný ilustrátor magazínov a módnych katalógov. Zlom priniesol prvý litografický plagát pre Sarah Bernhardtovú a jej Théatre de la Renaissance. Spája sa k tomu zaujímavá historka, možno že nie celkom pravdivá. Pred vianocami v roku 1894 požiadal Muchu jeho priateľ, maďarský grafik Kádár, kto odišiel z mesta, aby mu mohol na plagátov pre Brazíliu, pripraveným v tlačiarni Lemerciera, previesť korektúry. Práve keď ich Mucha dokončoval, volala do tlačiarne Sarah Bernhardtová, nespokojná s plagátom k svojej novej hre. Žiadala nový návrh a po ruke bol len Mucha – a tak zákazku dostal. Večer si urobil potrebné skice Bernhardtovej v divadle a ráno sa dal do práce. Nad návrhom sa tlačiar a riaditeľ tlačiarne zhrozili: „Takto to predsa nikto nerobí.“ Herečka však bola nadšená. Buď je táto historka pravdivá, alebo nie, nie je pochyb o tom, že sa jednalo o významný prelom Muchovej kariéry. Zmenený plagát ku hre Gismonda od Victoriena Sardona sa objavil na uliciach Paríža v roku 1895 a vyvolal senzáciu. Nový formát - vysoký a úzky - s postavou slávnej herečky takmer v životnej veľkosti pôsobil aj na prvý pohľad pozoruhodne dramatickým dojmom a na všetkých zapôsobil aj bohatstvom zvolených farieb. Základom motývu bola scéna zo slávnostného sprievodu z konečného dejstva hry, ktorá tak isto určila štylistickú koncepciu plagátu – prepychový odev pripomínajúci kňazský ornát, symbolický palmový list a mozaické pozadie s náznakom svetožiary – všetko naznačuje duchovnú atmosféru, a zároveň je odrazom uctievanej herečky ako kultovej postavy, múzy belle époque.

Divadelný plagát ku hre Gismonda je dodnes v početných štúdiách uvedený ako špičkový príklad modernej koncepcie plagátu. Vzhľadom na Muchove predchádzajúce práce, pre neho znamenal prekvapivý krok smerom k nenapodobitelnému vlastnému štýlu.