Mucha predvedie svoje nadšenie pre orientálnu nádheru používaním luxusných čelienok pirpomínajúce tvar helmy, ktoré sú výrazným rysom priťahujúci pozornosť. Hlavným zdrojom inšpirácie a vzorov mohla byť nielen luxusne dekadentná atmosféra predvedená napríklad v Flaubertovom Salambo, ale tiež znalosť byzantského a rano-stredovekého umenia a v neposlednom rade vplyv kultu drahokamov, čo prišiel na prelome storočia do módy.

Mnoho tvárov umenia
Po obrovskom úspechu Muchových plagátov pre Sarah Bernhardtovú sa tlačiareň Champenois pustila do produkcie takzvaných panneaux dékoratifs, dekoratívnych panelov. Tlačili sa na silný papier alebo na hodváb a rámovali sa ako obrazy v zhode s tedajšou módou, používali sa ako dekoračné zásteny. Motývy sa nelíšili ani s celkovým dojatím od plagátov, aj tu staval Mucha kompozíciu na výrazové sily postavy, ktorá zaplňovala väčšinu plochy. Prevážnu časť týchto panneaux tvorili v sérií štyri kusy, všetky boli vytlačení vo veľkých nákladoch takže sa dostali k širokému okruhu záujemcov. Panneaux sú na hranici užitého umenia, mihli byť dokonca inštalované scénicky ako živé obrazy. Jednotlivé motývy boli vydávané aj ako umelecké pohľadnice, čím sa naďalej prispievalo k obľube kompozície. Formálne sú panneaux postavené na schému odvodeného od divadelných plagátov, aj keď sú väčšinou doplnené krajinnými detajlmi, ktoré im prepožičiavajú novú atmosféru a lyrický nádych. Ukazujú Muchovu záľubu v personifikácií vecí a pojmov, alebo námety sú vždy spojené s alegorickými ženskými postavami, napríklad prvá štvordielá séria, Ročnými obdobiamy (1896), symbolizovali Kvety (1898), Umenie (1989), Drahokamy (1900), Hviezdy (1902) a čo nebola len štvordielná séria- Mesiace (1899). Výraznou inšpiráciou boli anglickí prerafaeliti, ktorích Mucha, presne ako ostatní umelci tejto doby nadšene obdivovali. Značný vplyv na podobu týchto kompozícií je treba tiež prepísať malebnými, dekoratívnymi prácami Hansa Makarta, napríklad panneaux nazvaná Päť zmyslov. Alegorické pojatie ženských postáv, určité motývy naznačujúc pohyb, záľuba v dekoratívnych využitiach kvetov a rastlinných usporiadaní spolu s vedomým prepojením remesla a umenia – to všetko sú aspekty významného Viedeňana, s kým mal Mucha možnosť sa zoznámiť, keď ako mladý muž bol v hlavnom meste Rakúska. Využíva rovnaké výrazné pomôcky, ako Hans Makart, čo sa prejavuje predovšetkým používaním fotografií modelov, ktoré sám nafotil, za základ kompozície. Pri takej ohromnej produkcií nikoho neprekvapuje, že Mucha svoj tvoriaci repertoár občas vyčerpal, takže sa z postáv, tvárí, gest, emblémov a farieb stavali určité stereotypy.