Previedol na nich len minimálne úpravy, ktoré pripomínali skôr rutinnú prácu remeselníka. Mucha často prijal zákazky z čistého finančného dôvodu, ustupoval požiadavkám klientov. Jeho umelecká invencia sa nakoniec rozriedila v množstve reklamných nálepkov, jedálnych lístkov a kalendárov, ktoré navrhoval bez ohľadu na to, že veľa z jeho motývov boli zneužité pre komerčné účely. Úpadok secesie
V roku 1902 vyšla Muchova publikácia Documents décoratifs, kolekcia voľných listov, ktorá je dokladom jeho bohatej tvorivej invencie a jeho úspechu ako učiteľa dekoratívnych umení. Táto kolekcia vzorov s typickou lineárnou a zdobnou koncepciou foriem a splívajúcou siluetou, ktorá siaha od novo navrhnutých štýlov písma cez podrobné štúdie rastlýn k návrhom najrôznejších dekoratívnych a úžitkových predmetov, ako je nábytok, príbory, nádoby a veľa ďalších- je dokonalou učebnicou secesie. V roku 1902 sa však už secesia ocitla za svojím vrcholom a umelecký vkus sa začínal meniť. Ale bez ohľadu na nestálosť módy Mucha tvrdohlavo trpel na štýle, jeho podobe sám prispel a ďalej tvoril v jeho duchu. V roku 1904 sa rozhodol opustit Paríž a odísť do Ameriky, kde ho očakávali nové zázazky. Možno mu k tomu prispelo o trpké poznanie, že jeho tvoriaci potencionál slabne a sláva začína pohasínať. Pobyt v Spojených štátoch však prinajmenšom z umeleckého hľadiska, nepriniesol úspech, aký dúfal. Keď v roku 1910 rozhodol vrátiť sa do vlasti, bolo to prínosné rozhodnutie. V tomto roku totiž prijal zákazku na výzdobu Primátorského salóniku Obecného domu v Prahe. Keď v tedy mohol uskutočniť umelecké projekty, o čom sníval v mladosti, sústredil sa s zvlasteneckým zápalom a značným odhodlaním na zobrazenie slovanskej mytológie. V Amerike našiel v osobe priemyselníka, Charlesa R. Eranea bohatého patróna, pripraveného projekt financovať. V dvadsiatich monumentálnych plátnoch Mucha s idealistickým pátosom predstavuje príbeh českého národa. Dokončený cyklus nazvaný Slovenská epopej venoval v roku 1928 mestu Praha; odmenou mu však bolo hľboké sklamanie. Štýl a pojatie cyklu boli odmietnuté a téma ako forma nacionalizmu popieralo historické fakty. Muchovo posolstvo už minulo svoju dobu. Po desaťročného úplného zabudnutia bol Mucha znovuobjavený v dobe obnoveného záujmu o umenie z obdobia prelomu storočia. Jeho rané práce zahrali podstatnú úlohu vo vývoji nových oblastí moderného umenia. Jeho grafické dielo vydávané vo veľkých nákladoch predstavovali časný prispievok k hnutiu usilujúcemu o zavedení umenia do každodenného života.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alfonz Mucha: umelec secesie
Dátum pridania: | 14.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | hrenata | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 326 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13.3 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 22m 10s |
Pomalé čítanie: | 33m 15s |
Zdroje: Renate Ulmer – Alfons Mucha, vydav. Taschen, naklad. Slovart, 2003 (monográfia)