Prvýkrát bol Koncert uvedený 3. januára 1925 v Carnegie Hall a strhol opäť poslucháčov k búrlivým ováciám.

Gershwin neprestáva pracovať, okrem toho si nachádza čas na učenie – roku 1927 študuje kontrapunkt u Henryho Cowela. Úspechy žnú ďalšie muzikály bratov Gershwinovcov: Tip Toes, Oh Kay. Gershwin si spolu s ďalšími “muzikálovými” spolupracovníkmi Aaronsom a Freedleym postavia v New Yorku divadlo, ktoré je otvorené ďalším Gershwinovým muzikálom Funny Face. Roku 1926 Gershwin opäť zavíta do vážnej hudby, kedy píše 5 prelúdií pre klavír.

AMERIČAN V PARÍŽI
Roku 1928 sa skladateľ rozhodne odísť na dlhší čas do Európy. Nebola to len cesta pre zábavu, skladateľ chcel spoznať hudobné ovzdušie Európy, naučiť sa niečo od svojich zámorských kolegov. Odcestoval s bratom Irom. Prvou zastávkou v Európe bol Londýn. Tu sa však dlho nezdržal, lákal ho totiž Paríž. V Paríži sa stretá s Prokofievom, ktorý oceňuje Gershwinov talent, no viac než klavírny koncert F-dur si cení jeho drobné skladby. Ravel, ktorý taktiež obdivoval Gershwina, sa úprimne zaradoval, keď sa s ním mohol stretnúť aj v Paríži. Gershwin pri tejto príležitosti požiadal Ravela, aby mu dával hodiny. Namiesto odpovede dostal otázku: “Prečo chcete byť druhoradým Ravelom, keďste prvoradým Gershwinom?” Nové prostredie Gershwina inšpiruje k tvorbe symfonickej básne, ktorú nazval Američan v Paríži. Ďalším mestom, ktoré priťahovalo hudbychtivého Američana v Európe, bola Viedeň. Pracuje na Američanovi v Paríži, spoznal sa tu s Franzom Lehárom a Emerichom Kálmánom, stretáva sa s expresionistickou hudbou A. Berga.
Keď sa na sklonku leta 1928 vracia do Štátov, nesie si so sebou už takmer definitívny rukopis nového diela. Američana v Paríži uviedol prvýkrát Walter Damrosch s Newyorskou filharmonickou spoločnosťou 13. decembra 1928 v Carnegie Hall. Dielo sa stretá s úspechom. Je to opäť typická hudba Gershwina, popretkávaná francúzskou ľahkosťou a eleganciou, rozmarným humorom, ale tiež ľahkou roztúženou clivosťou po domove. V inštrumentácii veľmi zaujímavo pôsobia klaksóny na realistické dokreslenie mesta.

V nasledujúcich rokoch Gershwinova hudba zaznieva na javisku v muzikáloch Rosalie, Treasure Girl, Show Girl, Strike up the Band, Girl Crazy. Slávne sa stali piesne Liza, Soon, Embraceable You, I Got Rhythm a mnoho iných. V týchto komédiách hrali najlepší umelci vtedajšej Ameriky: Duke Ellington, Ginger Rogersová, Ethel Mermanová, Clifton Webb, Manolin Millerová, Frank Morgan.