Preto mala Gershwinova opera, dielo 20-mesačnej zanietenej práce autora, premiéru v divadle Guild. Réžiu a výpravu mal na starosti Rouben Mamoulian, orchester dirigoval Alexander Smallens. Jej uvedenie 30. 9. 1935 bolo opäť veľkou udalosťou v hudobnom svete. Sergej Kusevickij sa o opere vyjadril: “Je to veľký pokrok vo vývine americkej opery, áno, dokonca míľový skok.” Prirodzene, na adresu Porgy a Bess nezaznievala v Amerike len chvála, často bola z rasových príčin aj znevažovaná. Najväčšiu popularitu z opery získali árie: Summertime, I Got Plenty of Nuttin.

Skladateľ stihol ešte napísať hudbu k filmom Damsel in Distress a Shall We Dance. Vo februári 1937 sa uňho začínajú prejavovať príznaky choroby - zhubného nádoru na mozgu, 19. júla 1937 po neúspešnom chirurgickom zákroku zomiera.

Význam Georga Gershwina ako skladateľa americkej hudby

Gershwin napísal počas svojho pomerne krátkeho 39-ročného života veľké množstvo piesní. Patria sem najmä piesne z muzikálov písaných pre Brodway. Mnohé z týchto melódií časom stratili svoju aktuálnosť. Aj najlepší z jeho muzikálov dnes už nemožno počúvať celý. Sú tu však aj piesne, ktoré dodnes oslovujú široké publikum, možno o nich dokonca povedať, že zľudoveli. Hoci Gershwinovo meno bude vždy spomínané a oslavované v spojení s Rhapsody in Blue, Američanom v Paríži a Porgy a Bess, predsa to najneporovnateľnejšie, a preto najjedinečnejšie, vyjadril vo svojich drobných piesňach a songoch, ktoré čiastočne využíva aj opera.
Gershwin bol telom i dušou Američan. Aram Chačaturian, veľký Gershwinov obdivovateľ, pokladá skladateľovu spätosť s americkou vlasťou za rozhodujúci faktor v Gershwinovej hudbe: „Gershwinova umelecká sila je v jeho vášnivej láske ku krajine, v ktorej sa narodil, v jeho láske k americkému ľudu, ktorému jeho umenie za mnoho vďačí.“ Gershwin, ktorý sa vo svojom diele vyjadroval hudobným jazykom prostých Američanov, ostane navždy pre svoj národ, a nielen preň, nezabudnuteľným skladateľom.