Život a dielo Georga Gershwina

George Gershwin sa narodil 26. septembra 1898 v Brooklyne (New York) v rodine židovských prisťahovalcov z Ruska. Keďže Gershwinov otec často menil zamestnanie, Gershwinovci sa často sťahovali. Ako chlapec bol malý George veľmi hravý, v škole sa dobre necítil, učil sa len toľko, čo musel, aby neprepadol. Raz celkom výnimočne obetoval otec Gershwin peniaze na lístky na „Minstrel Show“, kde vystupovali černošskí speváci. Tak sa George dostal do styku s hudbou. Bol presvedčený, že je pod jeho dôstojnosť počúvať hudbu, on i jeho kamaráti pokladali hudbu iba za záležitosť dievčat. Malý George miloval preháňanie sa na kolieskových korčuliach. Raz sa na nich dostal do černošskej štvrti - Harlemu, kde naňho silno zapôsobili melódie jazzbandu vychádzajúce z klubu. Už vtedy v ňom vyklíčila láska k černošskej hudbe, k ich rags, blues a spirituálom. A táto láska ho neopustila po celý život.
Keď sa raz ako desaťročný preháňal s loptou po ulici, začul z jedného okna zvuk huslí. Dvořákova Humoreska, ktorú mladý huslista hral, ho tak fascinovala, že sa túžil zoznámiť s jej interpretom. Neskôr sa tak aj stalo a zanedlho hudba a rozprávanie malého Maxieho Rosenzweiga boli Georgovi vzácnejšie než kolieskové korčule a ostatné hry. Ako 12-ročný začína George hrať na klavíri pod vedením nie veľmi skúsených učiteľov. Ako 14-ročný mu však začína dávať hodiny klavíra vážený hudobník, známy nielen ako klavirista, ale i skladateľ, Charles Hambitzer. Ten ho nielen odučí zlozvyky, nadobudnuté pri predchádzajúcich učiteľoch, ale pod jeho vedením sa v klavírnej hre zdokonalí a naučí sa i základy kompozície. Ako 15-ročný si George začína zarábať ako klavirista v kúpeľnom orchestri. Skladá svoje prvé piesne. Nadchýňa ho populárna hudba. Gershwinov hudobný vkus Hambitzera poburuje, no aj napriek tomu bol George už v tom čase presvedčený, že práve ľahší štýl hudby mu je blízky a chce mu zasvätiť svoj život.
Od 16-tich rokov si začína zarábať ako song-plugger v známej ulici Tin Pan Alley, kde sídlili všetky význačné hudobné vydavateľstvá. Náplňou jeho práce bolo sedieť 8-10 hodín denne za klavírom a predvádzať zverené skladby. Z piesní, ktoré denno-denne hrával, ho najviac oslovili skladby Irvinga Berlina a Jeroma Kerna. Berlin si získal úspech optimistickými piesňami vyjadrujúcimi radosť zo života. Centrom Kernovej tvorby boli krehké, melancholické melódie, z ktorých snáď najznámejšou je slávna Ol` Man River.

Títo skladatelia sa stali pre Gershwina vzorom v čase, kedy komponuje svoje prvé skladby. Teoretické znalosti si začínajúci skladateľ dopĺňa u Maďara Edwarda Kilenyiho a neskôr aj u žiaka A. Dvořáka Rubina Goldmarka. Roku 1916 vydáva Gershwin svoju prvú pieseň When You Want` Em Can`t Get` Em. Gershwin sa ešte nevymanil celkom spod vplyvu svojich vzorov, preto v tomto období skladal často pod pseudonymom, aby si neskompromitoval meno. Uvedomuje si, že ak sa chce dostať ďalej, potrebuje viac času na komponovanie. Preto ako 18-ročný prácu song-pluggera zanecháva.
Hoci Gershwinova hudobná osobnosť nebola v tomto čase ešte vyhranená, jeho talent neostal nepovšimnutý. Max Dreyfus, vedúci vplyvného hudobného nakladateľstva Harms, ponúkol Gershwinovi štipendium na 35 dolárov týždenne, za ktoré mal skladateľ komponovať ľubovoľný počet skladieb podľa vlastnej chuti. Gershwinovi sa prirodzene ponuka zapáčila, s nakladateľstvom Harms spolupracoval vyše desať rokov.
Skutočný úspech zaznamenal Gershwin roku 1919 piesňou Swanee, ktorú vytvoril spolu s ďalšími piesňami pre komédiu La, La Lucille na objednávku producenta Alexa A. Aaronsa. Skladba s typicky americkou náladou v interpretácii Al Jolsona spôsobila, že Gershwin sa stal v krátkom čase nielen slávnym, ale aj bohatým.
Gershwin však nemal za cieľ komponovať hudbu iba ľahšieho žánru. V tom istom roku, kedy napísal Swanee, komponuje sláčikové kvarteto Lullaby, ktoré nebolo nikdy uvedené ani vytlačené.
V ďalších rokoch sa Gershwin venuje predovšetkým tvorbe piesní. Jeho piesne sú obľúbené, čoraz viac sa v nich prejavuje originalita autora. Známe sa stali piesne I`ll Build a Stairway to Paradise, Somebody Loves Me. Texty mu píše brat Ira.
Roku 1922 sa pokúsi Gershwin napísať operu. Dielo dostalo názov Blue Monday alebo 135-th Street, ale i toto dielo charakterizuje autorova nevyzretosť. Napriek tomu, tento pokus mal pre skladateľa veľký význam, ak je skutočne pravdou, že opera priviedla Whitemana na myšlienku požiadať autora o skomponovanie diela, ktorou bude Rhapsody in Blue.
Gershwin si postupne získal svoju vážnosť v newyorskom hudobnom svete. Jednou z vedúcich osobností v ňom bol i Paul Whiteman, znamenitý dirigent, ktorý ocenil v spomínanej opere Modrý pondelok pokus o transponovanie džezu na vyššiu úroveň, a tak poskytol Gershwinovi prvú veľkú príležitosť jeho života, keď si u neho objednal pôvodnú skladbu pre koncert venovaný džezu.

RHAPSODY IN BLUE
Gershwin nebol spočiatku nadšený návrhom P. Whitemana.

Bol dosť sebakritický a bol si veľmi dobre vedomý svojich teoreticko-odborných nedostatkov. O džeze mal inú mienku ako Whiteman, nechcel ho používať iba ako lákavý obal. Veľmi dobre vedel, že džez stojí a padá na osobitostiach svojich improvizujúcich interpretov. Rozhodol sa napokon, že napíše skladbu, kde sa stane džez jeho vyjadrujúcim prostriedkom. Bude to navyše dielo, ktoré bude mať americký rukopis, nakoľko džez je výsostne americkým produktom. Gershwin si zvolil formu rapsódie, keďže táto forma mu pri stvárňovaní tematických myšlienok ponechávala mnoho voľnosti. Gershwin napísal pôvodnú partitúru Rhapsody in Blue pre dva klavíry. Skladbu inštrumentoval Ferde Grofé, ktorý inštrumentoval aj iné diela hrané Whitemanovým orchestrom, mal teda s touto prácou skúsenosti. Rhapsody in Blue mala premiéru 12. februára 1924 v Aeolin Hall, klavírny part hral skladateľ. Úspech koncertu, na ktorom sa zúčastnili i mnohé významné hudobné osobnosti (skladatelia S. Rachmaninov, I. Stravinskij, dirigenti Leopold Stokowski, Walter Damrosch, virtuózi Jascha Heifetz, Mischa Elman a Fritz Kreisler), bol obrovský. Obecenstvo šalelo od vytrženia, konečne počuli hudbu, v ktorej sa spoznali. Kritici sa predbiehali v superlatívoch a iba máloktorí z nich vyčítali skladbe “nedostatok kontinuity v hudobnej stavbe”, jej “lacnú harmóniu”. Formová voľnosť však bola skladateľovým zámerom. Sám hovorí: “Pojal som skladbu ako akýsi hudobný kaleidoskop Ameriky s našou zmesou rás, s našou nekonečnou túžbou, s našimi blues, s naším veľkomestským šialenstvom.”

Gershwin neprestáva komponovať ľahkú hudbu. Pokračuje v práci pre Brodway. Pre hudobnú komédiu Lady Be Good napíše piesne Fascinating Rhythm a rovnomenná pieseň Lady Be Good sa stane jedným z najúspešnejších swingov. Pre túto hru napísal i pieseň The Man I Love, ktorú síce z predstavenia vyškrtli, ale veľmi skoro sa táto pieseň stala svetovým šlágrom a známa je dodnes. Gershwinovo meno sa dostáva už aj do povedomia Európy. Muzikály s jeho piesňami nehrá už len Brodway, ale i Picadilly.

KONCERT F-DUR
Popri intenzívnej práci na ľahkej hudbe sa v Gershwinovi rodili nové nápady a nové podnety pre hudbu vážnu. Walter Damrosch, dirigent Newyorskej filharmonickej spoločnosti, si u neho objednal skladbu pre veľký orchester. Gershwin na nej začal pracovať v júli 1925. Pôvodný Newyorský koncert dostal napokon prísnejší názov: Koncert F-dur. Je to prvá skladba pre klavír a orchester, kde Gershwin pracoval s premyslenejšou predstavou, presnejšou formou a pritom sa nevzdal svojho prirodzeného výrazu.

Prvýkrát bol Koncert uvedený 3. januára 1925 v Carnegie Hall a strhol opäť poslucháčov k búrlivým ováciám.

Gershwin neprestáva pracovať, okrem toho si nachádza čas na učenie – roku 1927 študuje kontrapunkt u Henryho Cowela. Úspechy žnú ďalšie muzikály bratov Gershwinovcov: Tip Toes, Oh Kay. Gershwin si spolu s ďalšími “muzikálovými” spolupracovníkmi Aaronsom a Freedleym postavia v New Yorku divadlo, ktoré je otvorené ďalším Gershwinovým muzikálom Funny Face. Roku 1926 Gershwin opäť zavíta do vážnej hudby, kedy píše 5 prelúdií pre klavír.

AMERIČAN V PARÍŽI
Roku 1928 sa skladateľ rozhodne odísť na dlhší čas do Európy. Nebola to len cesta pre zábavu, skladateľ chcel spoznať hudobné ovzdušie Európy, naučiť sa niečo od svojich zámorských kolegov. Odcestoval s bratom Irom. Prvou zastávkou v Európe bol Londýn. Tu sa však dlho nezdržal, lákal ho totiž Paríž. V Paríži sa stretá s Prokofievom, ktorý oceňuje Gershwinov talent, no viac než klavírny koncert F-dur si cení jeho drobné skladby. Ravel, ktorý taktiež obdivoval Gershwina, sa úprimne zaradoval, keď sa s ním mohol stretnúť aj v Paríži. Gershwin pri tejto príležitosti požiadal Ravela, aby mu dával hodiny. Namiesto odpovede dostal otázku: “Prečo chcete byť druhoradým Ravelom, keďste prvoradým Gershwinom?” Nové prostredie Gershwina inšpiruje k tvorbe symfonickej básne, ktorú nazval Američan v Paríži. Ďalším mestom, ktoré priťahovalo hudbychtivého Američana v Európe, bola Viedeň. Pracuje na Američanovi v Paríži, spoznal sa tu s Franzom Lehárom a Emerichom Kálmánom, stretáva sa s expresionistickou hudbou A. Berga.
Keď sa na sklonku leta 1928 vracia do Štátov, nesie si so sebou už takmer definitívny rukopis nového diela. Američana v Paríži uviedol prvýkrát Walter Damrosch s Newyorskou filharmonickou spoločnosťou 13. decembra 1928 v Carnegie Hall. Dielo sa stretá s úspechom. Je to opäť typická hudba Gershwina, popretkávaná francúzskou ľahkosťou a eleganciou, rozmarným humorom, ale tiež ľahkou roztúženou clivosťou po domove. V inštrumentácii veľmi zaujímavo pôsobia klaksóny na realistické dokreslenie mesta.

V nasledujúcich rokoch Gershwinova hudba zaznieva na javisku v muzikáloch Rosalie, Treasure Girl, Show Girl, Strike up the Band, Girl Crazy. Slávne sa stali piesne Liza, Soon, Embraceable You, I Got Rhythm a mnoho iných. V týchto komédiách hrali najlepší umelci vtedajšej Ameriky: Duke Ellington, Ginger Rogersová, Ethel Mermanová, Clifton Webb, Manolin Millerová, Frank Morgan.

Gershwin sa stal celebritou: žiadali ho, aby dirigoval svoje skladby, aby robil hudbu k filmom. Gershwin píše hudbu k filmu Delicious (1930). Rozvinutím niektorých hudobných myšlienok z nej vznikla Druhá rapsódia. Premiéru mala 29. januára 1932 v Bostone, dirigoval ju slávny Sergej Kusevickij. Tentokrát dielo nebolo prijaté s nadšením a ani čas nezmenil veľa na jeho osude, upadlo do zabudnutia.
Roku 1913 dosiahla hudobná komédia Of Thee I Sing 441 repríz, čo bol rekord. O rok na to dostala Pulitzerovu cenu. V prácach tohto druhu hrá dôležitú úlohu i hudba, ale cena sa o nej nezmieňuje. Gershwinova hudba tu nedosahuje obvyklú úroveň, i keď si zachováva svoj štandard.
Roku 1932 odchádza Gershwin na Kubu, kde je uchvátený farbami, rytmami ostrova, vitalitou jeho folklóru. Nové dojmy vloží do Kubánskej predohry. V tom istom roku sa uskutočnilo i jej prvé predvedenie, skladba však bola poslucháčmi aj kritikou prijatá chladne. Ani ďalšie muzikály Pardon My English, Let` em Eat Cake a Variácie na I Got Rhythm nedosahovali predchádzajúce úspechy.
Od roku 1932 začína Gershwin študovať pod vedením Josepha Schillingera. Schillinger tvrdil, že všetky druhy hudby možno kombinovať na základe matematických zákonov. Tento postup bol očividne v príkrom rozpore s Gershwinovou povahou, až je nepochopiteľné, ako sa mohli zhodnúť. Schilligerova metóda predsa len rozvinula trochu Gershwinovu techniku a našťastie sa Schillingerovi nepodarilo uhasiť iskru, ktorá onedlho vzplanula v Porgy a Bess.

PORGY A BESS
Gershwin sa už dlhšie zaoberal myšlienkou, že napíše operu. V jeseni roku 1930 dostal ponuku od Metropolitan opery, aby skomponoval hudobnú drámu. Gershwin dlho hľadal námet. Jeho túžbou bolo zobraziť v opere tému odohrávajúcu sa na pozadí búrlivej veľkomestskej atmosféry New Yorku. Napokon sa rozhodol zhudobniť román Porgy spisovateľa Du Bose Heywarda, ktorý rozpráva príbeh úbohého černošského mrzáka. Zhudobnením černošského príbehu chcel dokázať, že nie je pod belochovu dôstojnosť umelecky stvárniť problémy farebného obyvateľstva. Naopak, operou chcel pomôcť odstrániť ešte vždy veľmi rozšírené rasové predsudky. Práca na opere ho natoľko pohltila, že odmietol všetky ponuky z Brodway. O novú Gershwinovu operu mala záujem Metropolitan opera. Gershwin však nechcel napísať operu pre horných 10 000 v New Yorku, ale pre americký ľud. A predovšetkým, mala to byť černošská opera a černošským obsadením. To by však v Metropolitan nebolo možné, keďže tu panovali rasové predsudky.

Preto mala Gershwinova opera, dielo 20-mesačnej zanietenej práce autora, premiéru v divadle Guild. Réžiu a výpravu mal na starosti Rouben Mamoulian, orchester dirigoval Alexander Smallens. Jej uvedenie 30. 9. 1935 bolo opäť veľkou udalosťou v hudobnom svete. Sergej Kusevickij sa o opere vyjadril: “Je to veľký pokrok vo vývine americkej opery, áno, dokonca míľový skok.” Prirodzene, na adresu Porgy a Bess nezaznievala v Amerike len chvála, často bola z rasových príčin aj znevažovaná. Najväčšiu popularitu z opery získali árie: Summertime, I Got Plenty of Nuttin.

Skladateľ stihol ešte napísať hudbu k filmom Damsel in Distress a Shall We Dance. Vo februári 1937 sa uňho začínajú prejavovať príznaky choroby - zhubného nádoru na mozgu, 19. júla 1937 po neúspešnom chirurgickom zákroku zomiera.

Význam Georga Gershwina ako skladateľa americkej hudby

Gershwin napísal počas svojho pomerne krátkeho 39-ročného života veľké množstvo piesní. Patria sem najmä piesne z muzikálov písaných pre Brodway. Mnohé z týchto melódií časom stratili svoju aktuálnosť. Aj najlepší z jeho muzikálov dnes už nemožno počúvať celý. Sú tu však aj piesne, ktoré dodnes oslovujú široké publikum, možno o nich dokonca povedať, že zľudoveli. Hoci Gershwinovo meno bude vždy spomínané a oslavované v spojení s Rhapsody in Blue, Američanom v Paríži a Porgy a Bess, predsa to najneporovnateľnejšie, a preto najjedinečnejšie, vyjadril vo svojich drobných piesňach a songoch, ktoré čiastočne využíva aj opera.
Gershwin bol telom i dušou Američan. Aram Chačaturian, veľký Gershwinov obdivovateľ, pokladá skladateľovu spätosť s americkou vlasťou za rozhodujúci faktor v Gershwinovej hudbe: „Gershwinova umelecká sila je v jeho vášnivej láske ku krajine, v ktorej sa narodil, v jeho láske k americkému ľudu, ktorému jeho umenie za mnoho vďačí.“ Gershwin, ktorý sa vo svojom diele vyjadroval hudobným jazykom prostých Američanov, ostane navždy pre svoj národ, a nielen preň, nezabudnuteľným skladateľom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

George Gershwin životopis