Život Pierra-Augusta Renoira

Pierre-Auguste Renoir sa narodil 25. februára 1841 v Limoges ako syn malomestského krajčíra. Roku 1844 sa Renoirovci sťahujú do Paríža, kde sa mladý Renoir učí maľbe porcelánu a vejárov. V devätnástich rokoch začína vyrábať v Louvri kópie obrazov. O rok neskôr vstúpil do Gleyrovho ateliéru, kde sa zišiel s budúcimi maliarmi: C. Monetom, F. Bazillom a A. Sisleym. Odmietajú tradičné pompézne umenie, ktoré sa jediné smie objaviť na Salóne (slávna parížska výstava). Renoir tu vystavuje v roku 1865, ale už v ďalšom roku je spolu s Manetom a Cézannom odmietnutý. V roku 1867 sa Renoir a Monet sťahujú do bytu, ktorý patrí Bazillovi. Ten má bohatého otca, a tak netrpia nedostatkom. Cez deň priatelia pracujú, večery trávia v kaviarni Guerbois, kde sa stretáva vtedajšia umelecká avantgarda. Často maľujú v blízkom lese Fontainebleau, ktorý je pre nich bohatým zdrojom inšpirácie. Porota Salónu v roku 1868 kvalifikuje na výstavu Renoirov obraz Líza so slnečníkom. Lise Tréhotová, ktorá bola jeho modelom, bola v tom čase jeho priateľkou i múzou. V roku 1869 trávi Renoir mnoho času po boku Moneta v Bougival. Opäť vystavuje na Salóne 1870, ale iba z komerčných dôvodov. Hovorí: „V Paríži sa sotva nájde pätnásť skutočných milovníkov umenia schopných zaujímať sa o maliara, ktorý chýbal na Salóne. V roku 1870 je maliar mobilizovaný a zúčastní sa prusko-francúzskej vojny. Nedostane sa síce na front, ale i tak trpí odlúčením od rodiny a priateľov. Navyše, v jeseni toho istého roku umiera jeho priateľ Bazille. Po návrate sa Renoir opäť vracia k maľovaniu. Často sa objavuje u Moneta v Argentuil pri Paríži. Spolu s ďalšími impresionistickými maliarmi zakladajú Société d´ artistes – združenie, ktoré v roku 1874 usporiada prvú výstavu impresionistov. Vďaka útokom kritiky táto akcia končí pre všetkých zúčastnených maliarov finančným fiaskom. Združenie sa rozpadá. Napriek tomu sa niekoľko zberateľov začína zaujímať o impresionistické diela. Patria k nim manželia Charpentierovci, ktorí podporujú Renoira v ďalšej tvorbe a predstavia ho významným osobnostiam, ktorí si u neho objednajú portréty.
Bohatí klienti pozývajú Renoira na návštevu, a tak umelec cestuje. V rokoch 1881-1882 cestuje maliar po Alžírsku a Taliansku. V Ríme ho zaujmú Raffaelove fresky, v Neapole je okúzlený pompejskými maľbami. V roku 1882 ochorie na pľúcnu chorobu a na radu lekára odcestuje opäť do Alžírska.

Renoir, bohatší o skúsenosti z ciest, pracuje na väčšej osobitosti svojho štýlu. Postavy z jeho obrazov majú výraznejšie kontúry, pripomínajúce talianske fresky. V roku 1890 sa maliar žení s Alinou Charigotovou. Jeden z jeho synov, Jean, sa neskôr stane slávnym filmovým režisérom. V roku 1892 kupuje správa Akadémie krásneho umenia jeho dielo Dievčatá pri klavíri. Pre umelca je veľkým uznaním, ak je obraz ešte za jeho života zakúpený štátom a vystavený v múzeu. V roku 1919 dostáva Renoir vyznamenanie Čestnej légie.
Starnúci maliar trpí čiastočnou paralízou tváre a silným reumatizmom. Natrvalo sa usadzuje v mestečku Cagnes-sur- Mer. Posledné roky jeho života plynú v znamení smrti blízkych, vojny a choroby. Umiera mu žena, dvaja synovia sú vážne ranení v I. svetovej vojne. Renoir však neprestáva maľovať ani napriek ochrnutiu a dáva si priväzovať štetec k ruke. „Myslím, že v mojom živote neuplynul jediný deň, kedy by som nemaľoval,“vyznáva sa na sklonku svojho života. Zomrel 2. februára 1919.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk