Pyramídy: Kamenné zázraky na Níle

Aby sme mohli rozobrať históriu pyramíd musíme najprv vedieť niečo o ich predchodcoch mastabách. Mastaba je vlastne hrobka v podobe ležiaceho kvádra. Pomenovanie má podľa lavíc, na ktorých aj dnes sedávajú egypťania pred svojimi domami. Mastaby sa stavali z nepálených tehál. Stavali sa do začiatku tretej dynastie. Prvú pyramídu si dal postaviť kráľ tretej dynastie Nečerejchet Džoser. Bola to vlastne stupňovitá mastaba. Mala však už svoj vlastný údolný aj zádušná chrám, kde sa konali pohrebné obrady. Okrem viacerých stupňov sa od mastáb líši aj tým, že je postavená z kamenných kvádrov. Architektom tejto pyramídy bol Džoserov najvyšší hodnostár Imhotep. Výskumy na tejto pyramíde ukázali že tiež zčala stavať ako mastaba. V konečnej podobe merala táto pyramída 61 metrov a rozmery jej základne boli 125 krát 115 metrov. S tradičnou mastabou mala Džoserova pyramída spoločné aj to, že bola rodinnou hrobkou. V neskorších „pravých pyramídach“ býval vždy pochovaný jedine kráľ.

Stupňovité pyramídy sa stavali v Egypte asi sto rokov, za celej vlády tretej dynastie, a zdá sa, že stupňovitú pyramídu si dal postaviť aj jej posledný kráľ Hunej. Vybral si pre ňu miesto pri dnešnej dedine Meidúme. Možno ju jeho stavitelia vytiahli do výšky troch stupňov, možno až do siedmich; potom kráľ pravdepodobne zomrel. Jeho nástupca Snofru, prvý kráľ štvrtej dynastie, rozkázal v jej stavbe pokračovať; hádam dostala aj ôsmy stupeň. To všetko presne nevieme; isté je však, že v tomto štádiu došlo k niečomu, čo nemalo predtým pri pyramídach obdobu. Kráľ alebo jeho staviteľ dal priestor medzi jednotlivými stupňami vyplniť a celú stavbu dal obložiť doskami z turského vápenca. Pyramída postavená ako stupňovitá sa tak navonok premenila na „pravú“. Meidúmska pyramída dnes nevyzerá vôbec ako pyramída; ani ako stupňovitá, tobôž nie ako pravá. Miestne obyvateľstvo ju nazýva haram al-kaddáh, „Falošná pyramída“, tak ju čas na nepoznanie zmrzačil. Pôvodne prevyšovala všetky predošlé pyramídy: na štvorcovej základni 146 krát 146 metrov sa vypínala do výšky asi 118 metrov.
Kráľ Snofru okrem toho že dokončil pyramídu pri Meidúme si dal postaviť dve vlastné pyramídy v Dahšúre.
Prvá z nich, južnejšia je nazývaná „lomená pyramída“ alebo „pyramída s dvojitým sklonom“; pre krásne žiarivé obloženie aj „biela pyramída“. Starý Egypťania ju nazývali „Snofru sa zjavuje v žiari“. Lomená sa nazýva, lebo asi prvých 45 metrov zvierajú jej steny uhol 55°. Potom došlo k zmenšeniu tohto uhla len na 43°.

Táto zmena bola pravdepodobne vynútená hroziacim poškodením niektorých vnútorných komôr. Čiže túto pyramídu nemôžme nazývať pravou. Druhá Snofruova pyramída nazývaná Červená podľa farby kameňa, z ktorého bola postavená. Miestny obyvatelia ju nazývajú el-haram el-vatvat, „Netopieria pyramída“. Egypťania ju nazývali „Snofru sa ligoce“. Jej zvláštnosťou je jej nízka výška v pomere k jej základni. Je to pre sklon stien, ktorý približne súhlasí so sklonom hornej časti južnej pyramídy (43 stupňov 36 minút). Táto pyramída je druhá pravá pyramída ak berieme do úvahy pyramídu pri Meidúme. Po Snofruovi nastúpil na tón jeho syn Chufu, ktorý si dal postaviť najväčšiu pyramídu. Dnes ju nazývame Veľkou, no Egypťania ju volali Achtej Chufu, čo znamená Chufuovi patrí obzor. Strany jej základne merali 232,4 metra. Pôvodne, než stratila vrchol, merala 146,7 metra. Pri sklone stien 51°52´ meral jej pôvodná objem 2 520 000 kubických metrov. Na jej výstavbu sa použilo asi 2 250 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom o niečo viac ako kubický meter. Na zem dolieha hmotnosťou 6,5 – 7 milióna ton. Je teda ťažšia ako výtlak celej vojnovej flotily USA vrátane lietadlových lodí. V Gíze stoja okrem Chufuovej ešte dve pyramídy. Rachefova a Menkaureho. Rachefova je druhá najväčšia pyramída. Pred pyramídami v Gíze stojí aj najväčšia socha na svete. Je to Veľká sfinga. Po staroegyptsky sa volala Šesep-anch en-Rachef, „Žijúci obraz Rachefa“.
Pyramídy sa potom stavali až do trinástej dynastie. Poslednú kráľovskú pyramídu si dal postaviť kráľ Chendžer v Sakkare. Jej pôvodná základňa merala 52,5 krát 52,5 metrov a jej pôvodná výška bola 37,4 metrov.

Stavbu pyramíd sa snažia vysvetliť dve teórie. Pochádzajú už zo staroveku. Autorom tej staršej bol Herodotos, ktorý napísal: „Pyramída bola stavaná stupňovito, niektorý tomu hovoria výstupky, iný schody. Keď postavili prvý stupeň, zdvíhali ostatné kamene zariadením zostaveným z krátkych tyčí na ďalší schod. Hneď ako sa naň kameň dostal, odvliekli ho na ďalšie zariadenie postavené na druhom stupni, odkiaľ bol vytiahnutý na druhý schod k ďalšiemu stroju. Koľko bolo stupňov, toľko bolo strojov, ibaže by bol jeden a prenášali ho zo schodu na schod, hneď ako kameň zdvihli, pretože zariadenie sa dalo ľahko prenášať“. Úplne iné vysvetlenie podal iný staroveký historik Diodoros Sicílsky: „.. hovorí sa, že kameň bol dopravovaný na veľkú vzdialenosť z Arábie a že stavba bola postavená pomocou hromád, lebo žeriavy v tej dobe ešte neboli známe...“

Herodotovu teóriu demonštroval napríklad nemecký inžinier Croon.
Predpokladal, že kvádre sa dvíhali pomocou zariadenia, ktoré sa podobalo na jednoduché vahadlo na čerpanie vody. Pozostávalo z horizontálnych a vertikálnych tyčí a fungovalo na princípe páky. Po prenesení bloku do vyššej polohy by bolo drevené vahadlo tiež prenesené vyššie. Tento nápad má však niekoľko nedostatkov. Predovšetkým by sa ním dali zdvíhať len menšie kamenné bloky. Pri vykopávkach sa nenašli žiadne zbytky takéhoto zariadenia. Naviac starí Egypťania síce vahadlo, ktorému sa dnes v Egypte hovorí šadúf, poznali a používali pri čerpaní vody, avšak nie v dobe staviteľov pyramíd. Je doložené až z doby o viac než tisíc rokov neskôr, z Novej ríše. Niektoré ďalšie návrhy vychádzajú z podobného princípu ako Croonove riešenie. Jeden z nich počíta z použitím protiváhy, ktorá by zdvíhanie bremien uľahčovala. Medzi týmito úvahami sú aj také, ktoré predpokladajú existenciu kladky. Ale tá ešte nebola v dobe staviteľov pyramíd známa. V 30. rokoch vyvolal diskusiu objav, ktorý učinil v susedstve údolných chrámov pyramídových komplexov v Gíze egyptský archeológ Selím Hasan. Našiel veľký kamenný predmet, pripomínajúci klinec, v ktorého vypuklé hlavici boli vyhľadené tri súbežné žliabky. Mohlo teda ísť o nejakú nepravú kladku.

Ďalší smer úvah, ktorý má dnes väčší počet stúpencov, nadväzuje na Diodorove vysvetlenie stavby pyramíd pomocou naklonených rovín. Tento názor do určitej miery podporujú aj archeologické nálezy zbytkov rámp, aj keď v skutočnosti by bolo namieste hovoriť o cestách pre prísun materiálu. Takéto cesty boli objavené napríklad v Meidúme, Dahšúre alebo Abú Ghurábu. Teória naklonených rovín, rámp, sa opiera tiež o niektoré staroegyptské písomné pramene, napríklad papyrusy s matematickými úlohami súvisiace so stavebnými projektmi v úlohe zaznamenanej na papyruse Anastasi 1 sa hovorí o rampe dlhej 730 lakťov (1 lakeť = 0,52 m), širokej 55 lakťov a dosahujúcej výšku 60 lakťov. Rampa mala vnútorné steny a kostru z tehál, vnútro bolo vyplnené pieskom.
Bolo by však chyba domnievať sa, že stúpenci teórie rámp sú jednotný v tom, ako bola rampa konštruovaná.
Nemecký architekt a archeológ Uvo Holscher sa domnieval, že pri každej strane pyramídy bola postavená rampa. Prebiehala a zdvíhala sa cik – cak od jedného rohu k druhému tak, ako pyramída rástla do výšky. Tento typ rampy ale nezaručoval dostatočný prísun materiálu na stavbu spodnej a strednej časti pyramídy, kde je jeho spotreba obrovská.
Inou variantov, ktorej autormi sú Američania Dows Dunham a Vose, je jediná, asi 3 metre široká rampa, ktorá by špirálovito obtáčala celú stavbu.
Aj pre túto variantu platí už zmienená námietka.
Anglický archeológ Petrie, ktorý si predstavoval, že bola postavená iba jediná rampa, ktorá mala smerovať kolmo ku strane pyramídy a s jej rastúcou výškou sa zvyšovala. Základným nedostatkom Petrieho teórie je obrovská spotreba materiálu na stavbu samotnej rampy. Podľa Petrieho by síce bola postavená zo sušených tehál, hliny a piesku a bola spevnená drevenými kladami, ale jej celkový objem by bol skoro rovnaký, ak nie väčší, ako objem samej pyramídy. A tiež: kedy a kým a hlavne kam by bola po dokončení pyramídy rampa odstránená? Tak veľké množstvo materiálu by sa pri vykopávkach muselo v okolí pyramídy preukázať, a to sa zatiaľ nestalo.

Základnú slabinu Petrieho teórie v mnohých ohľadoch prekonáva Dieter Arnold. Ten rovnako počíta s jedinou, kolmo na stranu pyramídy vedenou rampou. Na rozdiel od Petrieho však Arnold predpokladá, že rampa mala omnoho skromnejšie rozmery a končila vo vnútri pyramídy. Stavebný materiál by bol v tomto prípade využitý dvojnásobne efektívne, teda na stavbu rampy a pyramídy zároveň. Aj keď Arnoldova teória vyzerá dosť realisticky, i ona má závažnú slabinu, a to spôsob dokončenia hornej časti pyramídy vrátane usadenia monolitu na samom vrchole.
Na záver si ešte povedzme aký je pôvod slova „pyramída“. Niektorý toto slovo odvodzujú od špeciálneho matematického, či geometrického termínu per-em-us , ktorý sa vyskytuje v Rhindovom metematickom papyruse a vyjadruje výšku pyramídy. Ďalší ho odvodzujú od gréckeho slova pyr „oheň“, alebo dokonca pyramis, označenie pre „koláč z pšeničnej múky“, dnes by sme povedali „bábovku“. Sami starí Egypťania mali pre pyramídu označenie mer a v hieroglyfických nápisoch ju znázorňovali ako biely (vápencový) ihlan stojaci na úzkom čiernom prúžku (na zemi).