referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Pyramídy: Kamenné zázraky na Níle
Dátum pridania: 25.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sin Bet
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 400
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Aby sme mohli rozobrať históriu pyramíd musíme najprv vedieť niečo o ich predchodcoch mastabách. Mastaba je vlastne hrobka v podobe ležiaceho kvádra. Pomenovanie má podľa lavíc, na ktorých aj dnes sedávajú egypťania pred svojimi domami. Mastaby sa stavali z nepálených tehál. Stavali sa do začiatku tretej dynastie. Prvú pyramídu si dal postaviť kráľ tretej dynastie Nečerejchet Džoser. Bola to vlastne stupňovitá mastaba. Mala však už svoj vlastný údolný aj zádušná chrám, kde sa konali pohrebné obrady. Okrem viacerých stupňov sa od mastáb líši aj tým, že je postavená z kamenných kvádrov. Architektom tejto pyramídy bol Džoserov najvyšší hodnostár Imhotep. Výskumy na tejto pyramíde ukázali že tiež zčala stavať ako mastaba. V konečnej podobe merala táto pyramída 61 metrov a rozmery jej základne boli 125 krát 115 metrov. S tradičnou mastabou mala Džoserova pyramída spoločné aj to, že bola rodinnou hrobkou. V neskorších „pravých pyramídach“ býval vždy pochovaný jedine kráľ.

Stupňovité pyramídy sa stavali v Egypte asi sto rokov, za celej vlády tretej dynastie, a zdá sa, že stupňovitú pyramídu si dal postaviť aj jej posledný kráľ Hunej. Vybral si pre ňu miesto pri dnešnej dedine Meidúme. Možno ju jeho stavitelia vytiahli do výšky troch stupňov, možno až do siedmich; potom kráľ pravdepodobne zomrel. Jeho nástupca Snofru, prvý kráľ štvrtej dynastie, rozkázal v jej stavbe pokračovať; hádam dostala aj ôsmy stupeň. To všetko presne nevieme; isté je však, že v tomto štádiu došlo k niečomu, čo nemalo predtým pri pyramídach obdobu. Kráľ alebo jeho staviteľ dal priestor medzi jednotlivými stupňami vyplniť a celú stavbu dal obložiť doskami z turského vápenca. Pyramída postavená ako stupňovitá sa tak navonok premenila na „pravú“. Meidúmska pyramída dnes nevyzerá vôbec ako pyramída; ani ako stupňovitá, tobôž nie ako pravá. Miestne obyvateľstvo ju nazýva haram al-kaddáh, „Falošná pyramída“, tak ju čas na nepoznanie zmrzačil. Pôvodne prevyšovala všetky predošlé pyramídy: na štvorcovej základni 146 krát 146 metrov sa vypínala do výšky asi 118 metrov.
Kráľ Snofru okrem toho že dokončil pyramídu pri Meidúme si dal postaviť dve vlastné pyramídy v Dahšúre.
Prvá z nich, južnejšia je nazývaná „lomená pyramída“ alebo „pyramída s dvojitým sklonom“; pre krásne žiarivé obloženie aj „biela pyramída“. Starý Egypťania ju nazývali „Snofru sa zjavuje v žiari“. Lomená sa nazýva, lebo asi prvých 45 metrov zvierajú jej steny uhol 55°. Potom došlo k zmenšeniu tohto uhla len na 43°.

Táto zmena bola pravdepodobne vynútená hroziacim poškodením niektorých vnútorných komôr. Čiže túto pyramídu nemôžme nazývať pravou. Druhá Snofruova pyramída nazývaná Červená podľa farby kameňa, z ktorého bola postavená. Miestny obyvatelia ju nazývajú el-haram el-vatvat, „Netopieria pyramída“. Egypťania ju nazývali „Snofru sa ligoce“. Jej zvláštnosťou je jej nízka výška v pomere k jej základni. Je to pre sklon stien, ktorý približne súhlasí so sklonom hornej časti južnej pyramídy (43 stupňov 36 minút). Táto pyramída je druhá pravá pyramída ak berieme do úvahy pyramídu pri Meidúme. Po Snofruovi nastúpil na tón jeho syn Chufu, ktorý si dal postaviť najväčšiu pyramídu. Dnes ju nazývame Veľkou, no Egypťania ju volali Achtej Chufu, čo znamená Chufuovi patrí obzor. Strany jej základne merali 232,4 metra. Pôvodne, než stratila vrchol, merala 146,7 metra. Pri sklone stien 51°52´ meral jej pôvodná objem 2 520 000 kubických metrov. Na jej výstavbu sa použilo asi 2 250 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom o niečo viac ako kubický meter. Na zem dolieha hmotnosťou 6,5 – 7 milióna ton. Je teda ťažšia ako výtlak celej vojnovej flotily USA vrátane lietadlových lodí. V Gíze stoja okrem Chufuovej ešte dve pyramídy. Rachefova a Menkaureho. Rachefova je druhá najväčšia pyramída. Pred pyramídami v Gíze stojí aj najväčšia socha na svete. Je to Veľká sfinga. Po staroegyptsky sa volala Šesep-anch en-Rachef, „Žijúci obraz Rachefa“.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.