Storočia vyše polovicu tohoto vlysu dopravil lord Elgin do Londýna a roku 1816 ho kúpilo Britské múzeum.). Partenonský vlys: V Aténach sa každoročne konala veľká slávnosť na počesť narodenia bohyne Atény a každý štvrtý rok sa konal väčší ceremoniál s procesiou, pri ktorom sa bohyni odovzdalo nové rúcho. Dlho sa predpokladalo, že Partenonský vlys – dlhý vyše 150 metrov - symbolizuje túto procesiu a mnohé jeho detaily takúto interpretáciu tiež podporovali. Existujú tu však niektoré rozpory. Profesor John Broadman nedávno vyslovil hypotézu, že vlys zobrazuje 192 padlých hrdinov , ktorí padli pri bitke pri Maratóne proti Peržanom roku 490 pred n.l. Prítomnosť celého zhromaždenia bohov, a nie iba bohyne Atény , pravdepodobne poukazuje na to, že pri tejto ceremónii sa konalo o významnejšiu udalosť než zvyčajne. Vlys asi zachytáva scénu predstavovania hrdinov z Maratónu olympským bohom. Väčšinu tabuliek Partenonského vlysu si možno pozrieť i dnes v Britskom múzeu aj keď opakovane sa ozývajú výzvy aby sa tzv. Elginove plastiky vrátili do Grécka.
Predstava, že grécke chrámy boli biele je nesprávna. Partenon bol pôvodne pestro až gýčovito pomaľovaný. V posledných rokoch mramoru nijako neprospieva aténsky smog a svoje stopy na Akropole zanechávajú aj obrovské zástupy turistov.
Stavebné slohy Partenonu sa v minulosti viac ráz zmenili. Partenon sa medzitým využíval aj ako grécky pravoslávny kostol, ako rímskokatolícky kostol, ba dokonca aj ako mešita. Roku 1687 turecká armáda využila Partenon ako skladisko strelného prachu. Chrám značne poškodila explózia pri útoku benátskych obliehateľov. V 19. Storočí bol Partenon sčasti zrekonštruovaný. Hoci z neho bolo veľa ulúpené a celý rad sôch sa vystavuje v cudzích múzeách, Partenon dodnes poskytuje prekrásny pohľad, pri ktorom sa skutočne tají dych.

-Sochárstvo : V sochárstve sa najviac používal kameň , biely mramor bronz a vápenec. Antropocentrizmus tvorí východisko i v sochárstve a maliarstve, na rozdiel od ostatných oblastí gréckej tvorivosti sa však v sochárstve ideál človeka zhmotňuje najzreteľnejšie. Kalokagatia nieje len súhra telesnej a duševnej krásy, je to aj súhra s bohmi. Prvý raz v dejinách ľudstva bohovia pripomínajú dobrých, spravodlivých ľudí a sochy atlétov a hrdinov z bojísk pripomínajú bohov. Sochy postupne ožívajú z egyptskej strnulosti, aby cez tzv. Archaické plastiky s charakteristickým úsmevom prešli k prvému vrcholu, ktorým bol Feidias, ktorý vytvoril jeden zo siedmych divov svet. V Gréckom meste Olympia v Diovom chráme sedel na obrovskom tróne boh bohov Zeus.