Asi pred 2500 rokmi sa na Peloponézskom polostrove vytvorila svojrázna civilizácia, ktorá zásadne ovplyvnila európsku kultúru a civilizáciu vôbec.

GRÉCKA KULTÚRA:
Grécko od staroveku nezmenilo veľmi podnebné podmienky. Je to pomerne dosť hornatá krajina medzi dvoma moriami, ktorá ukrývala množstvo prírodného bohatstva. Hlavnou zložku nerastného bohatstva bol biely mramor až po ňom to boli nerasty ako meď , zlato a striebro. V starovekom Grécku sa rozvíjali tri odlišné kultúry a to Kykladská, Minojská a Mykénska. Každá z týchto kultúr mala odlišnú stavbu umenia a kultúrnych odkazov. 1 Kykladská kultúra: Táto kultúra je asi najstaršia z vyššie uvedených kultúr. Už v 3. tisícročí pred n.l. sa na ostrovoch v Egejskom mori rozvíjala vyspelá Kykladská civilizácia. Dôležitou zložkou hospodárstva na ostrovoch bol bronz, z ktorého si obyvatelia vyrábali predmety základnej potreby, nástroje na obrábanie pôdy aj šperky. Bohatšie mestečká boli rozvinuté aj po obchodnej stránke a obchodovali z Krétou a okolitými ostrovmi. Najvýraznejším prejavom tunajšieho umenia a náboženského myslenia sú idoly. Sú to prevažne sošky nahých žien zväčša z bieleho mramoru, ale zriedka sa vyskytli aj mužské.

2 Minojská kultúra: Minojská kultúra bola nazvaná podľa panovníka, ktorý tam vládol. Jeho meno bol Minos a bol veľmi krutý , ale aj spravodlivý panovník. Vtedy pravdepodobne na úrodnom a bohatom ostrove sa rozvíjala Minojská kultúra, ktorá bola pravdepodobne veľmi rozvinutá a silná. Podľa Homéra ostrov chránilo silné loďstvo. Táto kultúra je známa hlavne vďaka svojej odlišnosti od zvyšku sveta a bola odlišná asi aj preto, lebo sa rozvíjala na ostrove. Už na začiatku 2. tisícročia začali obyvatelia Kréty stavať paláce. Najlegendárnejší bol palác v Knosse, ktorý bol sídlom kráľa Minosa, ktorý pod ním dal postaviť legendárne bludisko v ktorom možno žila obluda Minotaurus. Palác je postavený na nízkom kopci, z ktorého je dobrý výhľad na more. Palác v Knosse nemá miestnosti postavené podľa pevnej osi ale jeho stredom je priestranný dvor. Stĺpy majú zvláštny charakter, sú širšie pri hlavici ako pri pätke a majú zbiehavú tendenciu nadol. Palác bol politickým centrom, náboženským strediskom, administratívna inštitúcia i výrobné centrum. Na nádvorí sa mohli stretávať obyvatelia Kréty pri rôznych príležitostiach. Palác bol pekne pomaľovaný obrazmi prírody a zvierat.
Hlavne z administratívnych dôvodov vzniklo na Kréte písmo.