Aj najodvinutejšie odvetia slovenskej ľudovej výroby charakterizuje veľmi tesná spätosť s poľnohospodárstvom. toto charakterizovalo ďalšiu črtu ľudovej výroby a jej sezónnosť. V lete sa s remeselníka staval roľník v zime zas remeselník. V prvých obdobiach oddeľovania remesiel od roľníctva sa výrazne odlišoval vidiecke remeslo od mestského.

Špecializovaná výroba v hradiskách a budúcich mestách a s ňou súvisiaci obchod, no napríklad staré miestne názvy zaniknutých i dodnes jestvujúcich osád dokazujú, že už v začiatočnom období feudalizmu bola aj na vidieku rozvinutá remeselná výroba. Popri obciach, ktoré mali osobitné úlohy, napríklad pri panských poľovačkách a pri službách na hrade, ako to dokazujú niektoré miestne názvy (Čeľadnice, Dvorníky, Dvorčany, Tlmače, Igram, Lovčice, Psiare a pod.), existovali už koncom prvého tisícročia nášho letopočtu roľnícke obce, ktoré si svoje záväzky k panstvu odbavovali špecializovanou výrobou, napr. Štitáre, Žemliare, Koláre, Dechtáre, Hrnčiarovce, Smolenice, Kováčovce, Tesáre, Čeláre, Plachtince a iné. Okrem týchto výrobných osád jestvovali aj obce, ktorých obyvatelia sa zaoberali obchodom, napríklad Hosté, Hosťovce, Tovarníky, obce špecializované na dovoz soli - Solčany, Solníky, Solka – a na povozníctvo – Vozokany. Podľa archeologických výskumov z tohoto obdobia najviac dokladov je o technicky vyspelej výrobe najmä v oblasti šperkárstva, hutníctva, kováčstva a hrnčiarstva. Definitívna špecializácia dvorských , mestských a vidieckych remesiel nastala u nás okolo 11. a 12. stor. Do domácej výroby s výrazne sezónnym charakterom sa zaraďujú všetky techniky spracúvajúce drevo, kožu, kosti a rohovinu, textilné vlákna, hlinu a kovy na menej náročné výrobky pre potreby najbližšieho okolia.

Spracúvanie kovov

KOVÁČSTVO
Kováči zhotovovali také významné a pre každodenný život nevyhnutné predmety, ako sekery, nože, motyky, čakany a iné poľnohospodárske nástroje, a preto boli v starších dejinách ľudstva najvýznamnejším remeslom vôbec. Slovanské kováčstvo nadväzovalo na staršie keltské tradície, vďaka ktorým sa výroba pomerne dokonalých pracovných nástrojov, náradia a zbraní vo veľkomoravskom období uskutočňovala už relatívne náročnými a zložitými technikami – zváraním tvrdej ocele mäkkým železom, damaskovaním, kalením, popúšťaním a pod. Na prelome 8. - 9. stor. bola na Slovensku, a to v Pobedime na strednom Považí, už aj špecializovaná osada kováčov – výrobcov nožov. Ležala v blízkosti opevneného hradného centra.