Aj v tomto remeselnom odvetví možno konštatovať spätosť so staršími domácimi kovotepeckými a kovolejárskymi tradíciami, ale aj ovplyvňovanie umeleckými prvkami a technikami z oblastí iránskej, byzantskej, bavorskej a čiastočne i franskej. Pre potreby vidieckeho obyvateľstva pracovali aj mestskí zlatníci, ktorí zhotovovali zo striebra filigrámové gombíky a spony.

DROTÁRSTVO
Známym remeslom bolo bezpochyby drotárstvo. Jeho vznik nepochybne podnietila predovšetkým bieda Trenčianskej stolice, z ktorej sa grupovalo najviac drotárov. Podnetom k rozšíreniu drotárstva ako potulného zamestnania bolo i používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drotárstvo ako jedno zo známych remesiel, ktoré do sveta rozširovali aj Slováci, si zaslúži veľkú pozornosť. Pri hľadaní odpovede na otázku "Prečo tomu tak je?", sa ponorte spolu so mnou do jeho histórie:

Korene slovenského drotárstva siahajú do 15. storočia. Spojené sú s prácou mužov z oblasti Trenčína, ktorí pracovali v Sliezsku, kde súčasne spoznávali techniky spracovávania drôtu. Svoje poznatky priniesli domov a začali učiť práci s drôtom aj svoje ženy a deti. Prví drotári začínali opravami rôznych nádob (džbánov, putní, úľov). Časom mnohé nádoby opletali už ako nové, za účelom zabrániť ich poškodeniu, keď budú vystavené vplyvom prostredia, odretiu, pádom a podobne. Postupne sa drotári prepracovali k výrobe rôznych úžitkových predmetov do domácností - drôtených sít, neskôr aj napr. pascí na myši (niektoré z nich boli podobné ako "pasce" na ryby, aké dnes určite poznáme najmä z prímorských krajín, kde drôtenú, napr. oválnu sieť s postupne sa zužujúcim vstupom do nej vhodia do mora. Ryba, ktorá vpláva do siete, už cez zúžený otvor, ktorý má vyústenie vnútri, nevypláva. Pasce na myši od drotárov boli podobné, len v menšom vydaní, drotári však vyrábali pasce na myši aj na iných princípoch chytania - rôzne západky a pod.). To však neboli ich jediné výrobky, patrili k nim časom aj rôzne stojany na sviečky, pod žehličku, tácky, strúhadlá, rytierske košele, plechové nádoby, klietky na škrečky, umelecké drotárske výrobky ako sú lustre, košíky, vázy, postavy zvierat a ľudí a iné.

Snáď si každý školák pamätá hodiny dejepisu, na ktorých sme sa dozvedeli o drotároch ako túlavých remeselníkoch, ktorí sa za prácou dostali často do Ruska či Číny, alebo Ameriky. U nás sa drotári "delili" na tzv. trenčianskych, kysuckých a spišských, od ktorých sa potom učili ďalej poľskí drotári. Majstrovstvo slovenských drotárov sa postupne vyvíjalo. Základy, ako som už uviedla, získali v Sliezsku, kde bolo viacero tovární s nemeckou technológiou výroby drôtu.
Drôt bol základný materiál, ktorí drotári používali.