Do ich výbavy patrilo tiež šidlo, kliešte - štikačky, v neskoršom období vývoja drotárstva aj plech, kladivo, nožnice, nákova, priebojník, dierovač a dláto, husie brko, spájkovačka, kyselina. Pri opravách nádob drotári nádoby ovíjali, opletali alebo cez jednotlivé trhliny alebo šidlom jemne urobené dierky prevliekli drôt, ktorého konce pevne uviazali. Na spojenie poškodených kúskov nádob sa používali aj železné spony, vyrábali sa napr. náhradné "ušká" nádob, používali sa bandáže z plechu. Pred drôtovaním sa úlomky poškodenej nádoby zväčša zlepili škrobovým lepidlom alebo jednoducho otrusinkami chleba namočenými v slinách. Nádoba bola správne odrôtovaná, ak z nej nevytekala voda cez spoje jednotlivých častí. Vzory opletania nádob boli rôzne, každý si však vyžadoval veľkú šikovnosť a pokojnú ruku drotára, aby sa vedel hoci aj s hrubším drôtom "hrať" ako s niťou. Aby drotár zabránil potu na rukách, otieral si dlane v prachu alebo piesku. Drotári svoje remeslo postupne vylepšovali - opletali postupne aj porcelánový riad alebo fajky, a to medeným nehrdzavejúcim drôtom. Pri tomto opletaní už využívali viac aj umelecké prvky práce. Postupne sa z túlavých drotárov stávali usadlíci v jednotlivých mestách, kam ich priviedla ich práca, kde neskôr zakladali manufaktúry alebo rôzne dielne. V nich postupom času vyrábali rôzny riad a zasahovali, kde im to iní remeselníci a miestne pravidlá dovolili, aj do istých prác klampiarov a inštalatérov.

Dnes sa s túlavými drotármi už nestretneme. Máme však možnosť čítať o ich práci, vývoji ich remesla, vidieť múzejné výstavy ich prác. Naďalej však žijú ľudia, ktorí sa snažia tradície remesla drotárov zachovávať a svoju prácu, často umelecko-remeselnú, prezentujú na mnohých jarmokoch, trhoch, akciách remeselníkov múzeí alebo iných inštitúcií. Informácie o nich nájdete aj na tejto stránke - o akciách v časti "Novinky", o remeselníkoch postupne tu.

Zaujímavú a ojedinelú expozíciu drotárstva nájdeme v historicky najstaršom múzeu drotárstva umiestneného popri iných expozíciách v Považskom múzeu v Žiline na Budatínskom zámku. Spracúvanie dreva

Drevo je nepochybne jedno z najuniverzálnejších materiálov. Používalo sa na stavbu domu, jeho zariadenie a všetky pracovné nástroje. Hoci sa lesy rozprestierali vo väčšej alebo menšej miere takmer po celom území Slovenska, predsa sa drevorubačstvo ako zamestnanie ľudu nerozvíjalo všade rovnako. Najviac sa rozvíjalo tam, kde boli na to najprimeranejšie podmienky- v krajoch, kde bolo vo veľkých plochách sústredeného veľa dreva, ktoré sa mohlo najmä pri menších dopravných možnostiach v staršom období spotrebovať na mieste alebo na blízkom okolí (v baniach a hutách), alebo v krajoch, ktoré mali dobré dopravné možnosti. Kedysi to boli splavné rieky, neskôr železnice.