KOLÁRSTVO
Kolárske dielne a cechy (nazývané tiež kolesárske) združovali kolárov (kolesárov) vyrábajúcich kolesá, ale aj iné drevené súčasti vozov (oje, brzdy, pluhy). Spracovávali predovšetkým drevo, niektorí tiež plietli košatiny pre vozy a koče. Kolári boli takmer vždy spojení s inými remeselníkmi. Už ich prvý cech, ktorý vznikol v polovici 15. storočia v Košiciach, bol spojením s tokármi, stolármi a maliarmi. Často sa však združovali s kováčmi, ktorých práca bola pri výrobe kolies a súčastí vozov potrebná.

REZBÁRSTVO
Títo remeselníci, ktorí existujú dodnes, sa zaoberali a zaoberajú vyrezávaním rôznych drevených sôch, sošiek, reliéfnych obrazov (často so sakrálnou tematikou), oltárov a pod. Výsledky ich prác sú skutočným umením, nezriedka sa teda stretneme s označením “umelecký rezbár”. Samotných rezbárov nenájdeme v histórii združených do cechu. Ich práce, ktorých vek možno počítať na storočia, však majú návštevníci možnosť obdivovať najmä v slovenských kostoloch. Na Slovensku má rezbárstvo aj svoju charakteristickú “ľudovú odnož”, a to výrobu bačovského riadu – najmä známych črpákov, ale tiež odlievakov, foriem na syr, oštiepky a podobne. Pre rezbára je najdôležitejšie drevo (z lipy, javora, hrušky, jedľa alebo ktoréhokoľvek iného u nás rastúceho stromu, nie však vysušené, lebo vtedy je už tvrdé a vhodné len pre tokára) a dláto. Dôležitý je však aj nôž, rôzne rašple, pilníky, kyjanice (ťažké drevené nástroje v tvare koňakovej fľaše, ktoré sa používajú na vtĺkanie dláta do dreva). Rezbári si svoje nástroje musia často upraviť alebo aj sami vyrobiť, takže potrebujú napr. aj brúsne kamene. Hovorievalo sa o nich, že sú to “majstri deviatich remesiel”. V skutočnosti je to však údajne ešte náročnejšie. Všetko to však rezbár rád obetuje do výtvoru, ktorý na konci zavesí na stenu, položí na stôl alebo odovzdá zákazníkovi.

RIEČIČIARI
Známi sú aj ako sitári. Riečica je známa ako sito s veľkými okami. Riečičiari vyrábali riečice – sitá – z dreva, niekedy však dno sít vyrátali aj z mosadzného drôtu alebo srsti. Okraje sita bývali kovové alebo drevené. Tie sa používali na prečistenie, preosiatie obilia, múky, zrna, krupice, väčšieho korenia a podobne. Prvý cech sitárov na Slovensku vznikol v Bratislave. Ďalší bol v Oslanoch. Niektorí sitári sa však stále združovali v cechu, ktorý vznikol vo Viedni. Sitárov – riečičiarov nebolo na Slovensku veľa, roztrúsení však boli vo všetkých známejších mestách.