Keď mladý švajčiarsky bádateľ Johann Ludwig Burckhardt cestoval koncom augusta roku 1812 zo Sýrie do Egypta, stretol južne od Mŕtveho mora skupinu kočovných Arabov, ktorí mu rozprávali o pamiatkach v neďalekom skrytom údolí Wádí Músá teda Mojžišovom údolí. Ich rozprávanie Burckhardta fascinovalo.

V prestrojení za Araba požiadal Burckhardt sprievodcu, aby ho priviedol k zdanlivo nepreniknuteľnej skalnej stene. Ale keď prišli bližšie, objavil sa pred nimi úzky, hlboký prielom. Asi po dvadsiatich piatich minútach chôdze cez točitú rokľu as-Sík, do ktorej nikdy nedopadá slnečné svetlo, zastali pred červenoružovou fasádou tridsať metrov vysokej nádherne vyzdobenej budovy. Keď Burckhardt vyšiel z tienistej rokliny, ocitol sa na hlavnej ulici starovekej Petry – azda najromantickejšieho zo všetkých starovekých miest. Stal sa prvým Európanom, ktorý uvidel Petru od čias, keď sem v 12. storočí prenikli križiaci. Mesto vytesané do skaly – Petra sa nachádza v dnešnom Jordánsku pri hraniciach s Izraelom medzi Akabským zálivom a Mŕtvym morom. Petra sa zachovala vďaka svojej neprístupnosti. Aj dnes sa do nej dá dostať iba peši alebo na koni. Prvý dojem je úžasný; podľa toho, ktorá časť dňa práve je, je mesto červené, oranžové či marhuľové, tmavočervené alebo dokonca čokoládovohnedé. Archeológovia už čiastočne rekonštruovali minulosť mesta a vyvrátili názor, ktorý prevládal v 19. storočí, že Petra bola vlastne len nekropolou – mestom mŕtvych. V Petre síce nájdeme niekoľko impozantných hrobov (štyri kráľovské hrobky v skalných útesoch na východ od centra mesta alebo Dajr na SZ), ale existujú presvedčivé dôkazy, že v Petre žilo prinajmenšom 20 000 obyvateľov. Kolonáda doteraz viditeľnej hlavnej ulice stála rovnobežne s riečnym korytom Wádí Músá a pôvodne ju lemovali obchody. Do polkruhového kamenného hľadiska divadla, ktoré pôvodne postavili Nabatejci a ktoré Rimania neskôr prebudovali, sa vošlo až 4 tisíc divákov. Najznámejšou budovou Petry je Chaznat al-fir´aun (Faraónová pokladnica). Prichádzajúceho návštevníka najprv privíta impozantná kamenná fasáda, ktorá sa kúpe v žiare večerných zôr. Podľa starej povesti bol pod strechou budovy v skrytej shcránke uložený faraónov poklad (podľa všetkého patril Ramessovi III., ktorý vlastnil v Petre bane). Miestni obyvatelia sa údajne pokúšali schránku roztrielať, aby sa k pokladu dostali, no ich pokusy boli márne.