Skalné mesto Petra

Keď mladý švajčiarsky bádateľ Johann Ludwig Burckhardt cestoval koncom augusta roku 1812 zo Sýrie do Egypta, stretol južne od Mŕtveho mora skupinu kočovných Arabov, ktorí mu rozprávali o pamiatkach v neďalekom skrytom údolí Wádí Músá teda Mojžišovom údolí. Ich rozprávanie Burckhardta fascinovalo.

V prestrojení za Araba požiadal Burckhardt sprievodcu, aby ho priviedol k zdanlivo nepreniknuteľnej skalnej stene. Ale keď prišli bližšie, objavil sa pred nimi úzky, hlboký prielom. Asi po dvadsiatich piatich minútach chôdze cez točitú rokľu as-Sík, do ktorej nikdy nedopadá slnečné svetlo, zastali pred červenoružovou fasádou tridsať metrov vysokej nádherne vyzdobenej budovy. Keď Burckhardt vyšiel z tienistej rokliny, ocitol sa na hlavnej ulici starovekej Petry – azda najromantickejšieho zo všetkých starovekých miest. Stal sa prvým Európanom, ktorý uvidel Petru od čias, keď sem v 12. storočí prenikli križiaci. Mesto vytesané do skaly – Petra sa nachádza v dnešnom Jordánsku pri hraniciach s Izraelom medzi Akabským zálivom a Mŕtvym morom. Petra sa zachovala vďaka svojej neprístupnosti. Aj dnes sa do nej dá dostať iba peši alebo na koni. Prvý dojem je úžasný; podľa toho, ktorá časť dňa práve je, je mesto červené, oranžové či marhuľové, tmavočervené alebo dokonca čokoládovohnedé. Archeológovia už čiastočne rekonštruovali minulosť mesta a vyvrátili názor, ktorý prevládal v 19. storočí, že Petra bola vlastne len nekropolou – mestom mŕtvych. V Petre síce nájdeme niekoľko impozantných hrobov (štyri kráľovské hrobky v skalných útesoch na východ od centra mesta alebo Dajr na SZ), ale existujú presvedčivé dôkazy, že v Petre žilo prinajmenšom 20 000 obyvateľov. Kolonáda doteraz viditeľnej hlavnej ulice stála rovnobežne s riečnym korytom Wádí Músá a pôvodne ju lemovali obchody. Do polkruhového kamenného hľadiska divadla, ktoré pôvodne postavili Nabatejci a ktoré Rimania neskôr prebudovali, sa vošlo až 4 tisíc divákov. Najznámejšou budovou Petry je Chaznat al-fir´aun (Faraónová pokladnica). Prichádzajúceho návštevníka najprv privíta impozantná kamenná fasáda, ktorá sa kúpe v žiare večerných zôr. Podľa starej povesti bol pod strechou budovy v skrytej shcránke uložený faraónov poklad (podľa všetkého patril Ramessovi III., ktorý vlastnil v Petre bane). Miestni obyvatelia sa údajne pokúšali schránku roztrielať, aby sa k pokladu dostali, no ich pokusy boli márne.

V Chaznat al-fir´aune nájdeme sochy vo výrazne gréckom slohu, i výklenky a stĺpy, ktoré pred vetrom, dažďom a piesočnými búrkami chráni previsnutá skala. Aj keď Chaznat al-fir´aun pravdeopodobne pochádza z 2. storočia n. l., história Petry je oveľa staršia. Našlo sa vnej niekoľko dosiaľ neurčených prehistorických pamiatok. Prvými obyvateľmi, o ktorých s určitosťou vieme, že v Petre žili, boli Edomiti, ktorí ju obývali okolo roku 1000 p. n. l. V Biblii sa hovorí, že Edomiti boli Ezauovými potomkami, a zmienky v knihe Genezis o mieste, ktoré nazývali Sela, sa takmer zaručene vzťahujú na Petru (jej názov znamená po grécky skala). Edomitov porazil judský kráľ Amaziáš, ktorý dal 10 tisíc zajatcov zvrhnúť zo skaly. Na pahorku nad Petrou je hrob, v ktorom je vraj uložený Mojžišov brat Áron. Exteriéry mnohých budov v Petre sú bohato vyzdobené vytesanými stĺpmi, vlysmi a špirálovými motívmi, interiéry sú jednoduchšie. Zvyčajne ich krášlia len výrzané farby a vrstvy prírodného pieskovca, ktorý často pripomína moarový hodváb. V 4. storočí p. n. l. žil v Petre arabský kmeň Nabatejcov. Tí v pieskovcových skalách vytesali veľa budov a obývali premnohé jaskyne, ktoré nájdeme po celom meste. Petra bola prirodzenou pevnosťou. Systémom kanálov a potrubí pritekala do nej pramenitá voda. Mesto stálo na križovatke dvoch významných obchodných ciest: západovýchodnej, ktorá spájala Stredozemie s Perzským zálivom, a severojužnej, po ktorej obchodníci putovali od Červeného mora do Damasku. Nabatejci boli pôvodne pastiersky národ. Boli známi poctivosťou a rýchlo sa prispôsobili aj svojej novej úlohe strážcov karaván a obchodníkov. Ich prosperitu zvyšovali aj poplatky, ktoré vyberali od okolo prechádzajúcich cestovateľov. Petra sa stala veľkým obchodným strediskom. V roku 106 n. l. anektovali Petru Rimania. Mesto rozkvitalo približne do roku 300 n. l., kým sa nezačalo rímske impérium otriasať v základoch. Petra sa stala sídlom kresťanského biskupstva, ale v 7. storočí sa ho zmocnili moslimovia. Postupne ju postihol úpadok a napokon aj úplné zabudnutie.