referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Nedeľa, 22. septembra 2019
Renesančné maliarstvo
Dátum pridania: 27.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: drobnozrnko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 114
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 
Masaccio (1401 až 1428) bol prvým veľkým talianskym maliarom ranej renesancie. Rozvíjajúc odkaz Giotta a osvojac si inovácie svojich florentských súčasníkov - Donatellovo expresívne sochárstvo a Brunelleschiho systém perspektívy - vyvinul trizvy, monumentálny a hlboko naturalistický štýl. Pri krste mu dali meno Tommaso, pre nedostatok svetáckosti a nedbanlivý zjav si však vyslúžil prezývku Masaccio (neokresaný Tomáš). Aj jeho umenie je prosté a bez príkras a neprejavuje sa v ňom veľký záujem o komplikované detaily medzinárodného gotického štýlu - namiesto toho sa sústreďuje na fyzický a duchovný obsah svojich postáv. Masacciovo najznámejšie dielo je vo Florencii.

Je to nezabudnuteľný cyklus fresiek v Kaplnke Branccaciovcov Santa Maria del Carmine, vytvorený popri prácach jeho spolupracovníka Masolina di Panicale (tvoril v rokoch 1423 až 1447).
Massacio: freska - Daňový peniaz

Na severe bol charakter flámskeho umenia ovplyvnený dramatickým naturalizmom a monumentálnym sochárskym štýlom Burgundska. Tournaiský majster Robert Campin (asi 1375 až 1444) bol prvý, kto svoje sväté postavy pokryl mäsom a zasadil ich do "reálneho", všedného interiéru zaplneného posvätnými symbolmi. Slávny bruggský umelec Jan van Eyck (tvoril v rokoch 1422 až 41) minuciózne detaily takého prostredia zvládal s úžasným realizmom a jeho prevratná technika olejomaľby mu umožňovala dosahovať mimoriadne prenikavý účinok svetla, priestoru a štruktúry diel. S podobnou technickou virtuozitou duchovnú podstatu podával aj Rogier van der Weyden (asi 1339 až 1464). V medzinárodnej reputácii ho prevýšil iba Hugo van der Goes (tvroil v rokoch 1467 až 82), ktorý van Eyckov naturalizmus spojil s hlbokým štúdiom vnútra človeka.

Počas renesancie bol obrovský dopyt po náboženských obrazoch. Počet oltárnych obrazov rástol, lebo si ich objednávali mníšske rády a žobraví mnísi, cechy, bratstvá a bohatí občania, zatiaľ čo zbožní jednotlivci si kupovali malé, už hotové obrázky. V Taliansku boli neraz celé kaplnky vyzdobené cyklami fresiek ilustrujúcich príbehy z Biblie. V zaalpských oblastiach na podobný účel slúžili okenné mozaiky a veľké portálne sochy postáv a reliéfy pri vchodoch. V prevažnej časti výtvarných diel boli zobrazované životy svätých .- ich mučeníctvo značne ovplyvnilo počiatky vývoja cirkvi - a život Panny Márie. Oltárne obrazy znázorňujúce ukrižovaného Krista boli tiež bežné a poskytovali vhodné pozadie rituálu slúženia omše.
Rogier van der Weyden svojou olejomaľbou na dreve v diele Snímanie s kríža vo výjavoch, ktoré maľoval, zdôrazňoval duchovné prvky. Nadšenie 15. storočia pre pamiatky starého Ríma nasledovalo hneď po stredovekom znovu objavení klasických rukopisov. Mytologické a klasické témy boli čoraz populárnejšie a umelci študovali pamiatky a sochy, ktoré ich obklopovali.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.