referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Streda, 14. apríla 2021
Vývoj výtvarného umenia
Dátum pridania: 29.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mirka10
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 512
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 16m 40s
Pomalé čítanie: 25m 0s
 

umenia:
1. Umenie predhistorické – predstavuje praveké umenie
2. Staroveké umenie: Egyptské, Mezopotámske, Sýrske, Egejské, Grécke a Rímske
3. Stredoveké umenie: Byzantské, Románske Gotické umenie
4. Novovek: Renesancia, Barok, Rokoko
5. Umenie 19. a 20. storočia: romantizmus, realizmus, impresionizmus, kubizmus, futurizmus, nefiguratívne umenie, abstrakcia, surrealizmus

Predhistorické umenie – umenie praveku

Najstaršie kresby – verili v moc obrazov
Pravek =>najväčší čas. úsek s najmenším počtom zanechaných premetov umeleckej povahy
Vrcholom umenia – stredný paleolit 10 000 – 15000 r. p. n. l., keď človek dospel na určitý stupeň myslenia, keď dokázal vnímať svet nielen rečou, ale vizuálne vznikalo umenie
V pravekom umení: človek vyjadruje svoj vzťah k prostrediu, boj s prírodou. V tomto období vzniká 1. forma kultu (náboženská – FETIŠIZMU, našiel svoj výraz v monumentálnej architektúre
1. praveké stavby z neopracovaných balvanov => megalitické stavby – Stonehange
1 krát bol použitý architrábový princíp (dodnes používaný: P) Rozlišujeme:
¨MENHIR, ¨DOLMEN, ¨KROMLECH

V SOCH. TVORBE dominuje žena – matka, šíriteľka rodu, symbolizovala zachovanie rodu, erotické túžby - kult ženy
Sošky Venuše – znázornenie plodnosti, vyrábané z hliny, kameňa, kostí, rozmanité veľkosti. Najznámejšie – Venuša Vilendorfská, Venuša z dolných Věstoníc, Venuša z Moravian

MALIARSKA TVORBA – kresby na stenách jaskýň predstavujúce zápas človek s prírodou – rituál. Štetce (1500 r. p. n. l) s chumáčov pier a chlpov, rúrky z dutej kosti, slúžiace na fúkanie. Väčšinou boli znázorňované bizóny, kozorožci, kone, menej soby (kt. boli hl. potrava)
Najznámejšie maľby v ALTAMIRE v Španielsku a LASCAUX vo Fr., jaskyne slúžili ako kultové miesto, svätyne

Starovek

Egyptské (Níl) a Mezopotámske umenie (Eufrat a Tigris) umenie sa prelínalo, súmerne sa vyvíjali, v Egypte bol umenie aj náboženstvo zamerané na kult mŕtvych, v Mezopotámií kult panovníka, pozemská sláva
Egypt - stredisko vzdelanosti a kultúry, má veľký význam pre rozvoj ďalšieho umenia
Egyptské umenie – posmrtný život
uctievaní bohovia
Vládla tu prísna hierarchia, pravidlá, čo sa smelo ako zobrazovať, Egypťania stavali mohutné stavby, kt. boli pojené s ich náboženským životom, MASTABY – murovaná hrobka, do kt. ukladali mŕtvych, PYRAMÍDY – kráľovské hrobky, kt. mali tvar 4 – bokého hranola, spočiatku stupňovité, neskôr hladké, vnútri bol sarkofág s múmiou
V Údolí Kráľov sú hrobky vyhĺbené v skalnatých svahoch. Monumentálne stavba – zasvätená bohom = chrám, geometrická presnosť a odpozerávanie prírody
Pri chrámoch – sfingy( ležiace telo leva s ľud.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: prednášky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.