1 Holandské umenie do XVII. storočia
V 15. storočí prekvitalo v Nizozemsku (od roku 1433 pod vládou burgundských vojvodov) umenie, ktoré sa vyznačovalo jednotným slohom. Ešte v 16. storočí sa tvorba flámskych umelcov a umelcov zo severných provincií starého Nizozemska v ničom neodlišovala. Prenikanie humanistickej kultúry a vplyv talianskeho umenia podmienili v obidvoch častiach krajiny vznik takzvaného romanizmu (maliarsky smer ovplyvnený talianskou renesanciou) a neskôr nizozemského manierizmu. 2 Barokové maliarstvo v Holandsku, XVII. storočie
2. 1 Politická situácia
Politické a náboženské udalosti týchto čias podnietili rozdvojenie holandského umenia. Roku 1564 vypukla v celej krajine vzbura proti nadvláde španielskych Habsburgovcov. Výsledkom dlhotrvajúceho boja za nezávislosť Nizozemska bolo vyhlásenie slobodnej Holandskej republiky, združujúcej sedem spojených severských protestantských provincií. Španielsko uznalo nezávislosti nového štátu roku 1609 (formálne až roku 1648). Štát takmer vôbec nezasahoval do súkromného života svojich občanov, staral sa najmä o zahraničnú politiku. Južné flámske provincie ostali katolícke a politicky podliehali Španielsku až do roku 1714, keď po vojne o nástupníctvo na španielsky trón pripadli Rakúsku. Rozdelenie umenia na dve vetvy, f l á m s k u a h o l a n d s k ú, sa zavŕšilo. 2. 2 Flámske barokové maliarstvo
Flámsko ostalo síce naďalej pod španielskou nadvládou, ale veľké vzdialenosť od Madridu umožňovala bruselskému dvoru vystupovať ako v nezávislej krajine, ktorej osobité črty sa prejavovali čoraz zreteľnejšie. Po uzavretí dvanásťročného prímeria (1609) prežívalo Flámsko obdobie uvoľnenia a spočiatku aj určitej hospodárskej prosperity. Nečudo, že kardinálovi Bentivogliovi sa zdal bruselský dvor veľkovojvodského páru Alberta a Izabely "veselší a príjemnejší (ako madridský dvor), lebo v krajine vládla väčšia sloboda a dalo sa tam stretnúť s najrozličnejšími ľuďmi". Umelci boli poverení stavať a zdobiť prepychové zámky s priestrannými slávnostnými sálami a taktiež kostoly s prekrásnymi oltármi. Barokové oltárne obrazy neboli uctievané v pravom zmysle, nestelesňovali zlatý vek ľudstva na zemi ako renesančné oltárne obrazy.
Dvorský maliar bruselských veľkovojvodov, Peter Paul Rubens, bol dominantnou osobnosťou flámskeho barokového maliarstva. Jeho nezameniteľný štýl vyniká dramatickými kvalitami, dynamickým ponímaním a zmyslom pre farbu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie