Jeho dielo je plné impozantnej tvorivej sily a záľuby v bujných tvaroch, prekypujúce vitalitou a zaplnené ľudskými postavami, najmä zmyselnými ženskými aktmi a anjelikmi. Podrobnejšie sa mu budem venovať v samostatnej časti tejto práce. Ďalším maliarom tohto obdobia bol Anthonis van Dyck (1599-1641), ktorý sa narodil v Antverpách v rodine bohatého obchodníka. Po vyučení sa stal Rubensovým pomocníkov. Maľoval na panovníckom dvore kráľa Jakuba I. v Anglicku, taktiež v Taliansku (Janov, Rím) po ňom ostali desiatky jeho obrazov (kompozície Zuzana a starci a Ružencová Panna Mária), najmä však portrétov (popredné janovské rodiny: Adornovci, Grimaldiovci, Pallaviciniovci, Cattaneovci, v Ríme portrétoval kardinála Guida Bentivogliu). Neskôr sa znova vrátil do Londýna na dvor kráľa Karola I., ktorý ho zároveň povýšil do rytierskeho stavu. V tomto období jeho tvorby vzniká najznámejší portrét Karola I., Kráľ na polovačke (1635; Louvre, Paríž).

Z naozaj bohatej zbierky van Dyckových portrétov ešte spomeniem: elipsovitý dvojportrét seba samého po boku sira Endymiona Portera (Prada), ďalej portrét sira Thomasa Whantona – Muž s palicou (1639, Ermitráž, Leningrad), James Stuart, vojvoda z Richmondu a Lennoxu (Metropolitan Museum, NY) – typicky aristokratická podobizeň.
Súčasník už spomenutých maliarov, Jacob Jordaens (1593 - 1678) prostredníctvom svojich malieb vzdával hold radosti zo života, vo svojom diele sa sústredil na flámsku vitalitu; oslavu jedenia a pitia, veselú spoločnosť. Narodil sa v Antverpách v rodine obchodníka s maľovanými závesmi. Jordaens nikdy neopustil rodnú krajinu, no v jeho diele nachádzame aj prvky caravaggizmu, Alegória plodnosti (1625; Musées Royaux des Beaux-Arts, Brusel). Niektoré jeho známe diela: Maliarova rodina v záhrade (Prado, Madrid), Kráľ pije (Musées Royaux des Beaux-Arts, Brusel).
Obraz flámskeho maliarstva 17. storočia sa delilo na rozličné špeciálne žánre. Na maľovanie zvierat a zátiší sa zamerali Frans Snyders, Paul de Vos a Jan Fyt; pijanské a ruvačské výjavy nachádzame u Adriaena Brouwera a Davida Teniersa; Jan Wildens, Jacques d´Arthois a Jan Siberechts – krajinári.

2. 3 Holandské barokové maliarstvo
Do 17. storočia mala holandská maliarska škola v Nizozemsku veľmi skromné postavenie, vyznačovala sa rýdzosťou, poetickým vzťahom ku všednosti. V 17. storočí sa holandské maliarstvo ako prvé v Európe vypracovalo na umenie veľkého štýlu, a to bez pomoci cirkvi či autority štátnej moci.
Uznaním nezávislosti Holandska, r. 1609, sa maliarstvo tejto krajiny začalo hlbšie rozvíjať. Diela sú nabité láskou k rodnej zemi a k rodnému domu.