K najvýznamnejším patrí dvojportrét, na ktorom zvečnil seba po boku jeho prvej manželky, ktorý vznikol v rokoch 1609 až 1610, je vystavený v Alte Pinakothek v Mníchove. Mladí sedia v záhrade, sú odetí veľmi elegantne, šperky prezrádzajú určitú duchovnú, hospodársku a sociálnu úroveň.
V zozname jeho diel by sme márne hľadali zátišie, zato najmä v posledných rokoch mal záľubu v maľovaní krajiniek. tým nadväzoval na domáce tradície. Z jeho krajinárskych idýl vyžaruje tá istá sila ducha ako z mytologických obrazov a z portrétov. Rubens vytváral svoje krajiny z množstva farebnej hmoty, pričom sled rovín a všetko hmotné len naznačil.

3. 2 Mladosť
Jan Rubens, otec, bol váženým právnikom a sudcom kalvínskeho vyznania a v roku 1561 sa oženil s Máriou Pypelinckxovou. Odpor Nizozemska voči španielskemu vykorisťovaniu spolu s protestantizmom šíriacim sa zo severných provincií boli zdrojom napätia v celej krajine. Po roku 1568 preto opustil mesto v obavách náboženského prenasledovania a usadil sa so svojou rodinou v Kolíne nad Rýnom. Tu sa však ako sekretár princeznej Anny Saskej stal jej milencom. Jan si odpykal svoj prečin vo väzení na hrade Dillenburg, z ktorého bol prepustený na kauciu a bolo mu dovolené žiť v Siegene. Tu sa im narodil Petrus Paulus (Peeter Pauwel), 28. júna 1577.
Po otcovej smrti, 1587, sa vdova presťahovala s budúcim velikánom flámskeho maliarstva aj s jeho tromi súrodencami do Antverp. Mladý Rubens tu vo veľmi dobrej latinskej škole získal základy svojho humanistického vzdelania, antickej literatúry a kultúry, klasických jazykov. Keďže jeho matka nemala peňazí nazvyš, navštevoval ju len niekoľko mesiacov. Už ako štrnásťročný žil mimo rodiny a živil sa sám. Slúžil ako páža pre grófku Margarite de Ligne d´Arenbert. Túto pre neho pokorujúcu službu opustil, napokon sa dostal ako učeň do dielne miestneho maliara. Bolo rozhodnuté!

3. 3 Životná cesta – úspešný maliar
Rubensovu tvorbu je možné umelo rozdeliť do niekoľkých období, pomocou ktorých sa dá jeho tvorba lepšie pochopiť.
Prvé obdobie: O jeho učňovských rokoch sa nezachovali jednoznačné správy, preto je nejasná otázka jeho možných raných vplyvov. Po ôsmich rokoch, ako dvadsaťročný, sa mohol stať členom maliarskeho cechu, čo ho automaticky oprávňovalo začať maľovať pre zabezpečenie si živobytia. O dva roky neskôr sa spolu s jedným zo svojich prvých žiakov vydal za ďalším vzdelaním do Talianska. Druhé obdobie: V Benátkach sa stretol s mantovským vojvodom Vincenzom I. Gonzagom, známym milovníkom a znalcom umenia, a ten to prijal do svojich služieb.