Jeho úlohy boli vskutku rôznorodé: portrétovanie vojvodovej rodiny, zháňanie kópií významných malieb pre dvornú obrazáreň, reštaurátorské práce a znalecké posudky. Táto služba mu umožňovala spoznávať aj iné talianske umelecké centrá ako napríklad Rím, Florenciu, Janov. Rubensovo rané portréty sú namaľované stroho, fádne, hoci aj vtedy bolo očividné jeho jedinečné nadanie. Očarilo ho Tizianovo umenie, Caravaggiova dekoratívna maľba a robustná plastická modelácia. V Taliansku sa priučil klasike, získal cit pre mieru a pôvab, inšpiroval sa talianskou záľubou pre veľké plochy. Stal sa prvým flámskym maliarom monumentálny foriem.
Roku 1603 ho vojvoda Gonzago poveruje poslaním v Španielsku. Stal sa prostredníkom medzi mantovským vojvodom a španielskym kráľom. Počas Rubensovej marcovej cesty do Španielska boli poškodené niektoré kópie Raffaelových obrazov aj napriek ich kvalitnému baleniu. Boli súčasťou daru, ktorý vojvoda poslal kráľovi. Všetky obrazy okrem dvoch maliar opravil tak dôkladne, že by ich nikto neoznačil za opravované. Spomínané dve kópie nahradil vlastným obrazom: Herakleitos a Demokritos (Prado, Madrid). Tento pozostával z dvoch odlišných častí.

Najdôležitejšie však bolo, že Rubens si získal kráľovu dôveru a uznanie. Majster bol poverený namaľovať jazdecký portrét vojvodu z Lermy, ktorý patril ku kráľovým obľúbencom. Význam tohto diela je v tom, že je jedným z prvých obrazov, v ktorom ikonografický typ koňa s jazdcom bol zobrazený z frontálneho pohľadu, teda akoby sa približovali smerom k divákovi. Za svojho pobytu v Španielsku namaľoval pre vojvodu z Lermy viacero obrazov, čí si rozšíril klientelu o dvoch vybraných milovníkov umenia: španielsky kráľ a jeho obľúbenec.
Po návrate do Mantovy, na prienie vojvodu Gonzaga, namaľoval tri obrazy pre chór kostola sv. Trojice. Najväčší, zobrazuje Gonzagovu rodinu uctievajúcu Najsvätejšiu trojicu. Bol však rozrezaný Napoleonovi vojaci a jeho časti sa nachádzajú v zbierkach múzeí v rôznych kútoch sveta. Ostatné dva obrazy boli určené na bočné steny a znázorňujú Kristov krst (Musoé Royal des Beaux-Arts, Antverpy) a Premenenie Pána (Musée dex Beaux-Arts, Nancy). Koncom roku 1605 Rubens znova odcestoval do Ríma, kde dostal veľmi zaujímavú a dôležitú objednávku na veľký oltárny obraz do nového kostola. Krátko po jeho osadení ho však odstránili kvôli odlesku tamojších svetiel, ktoré nedovolili vyniknúť kresbe postáv. Maliar neskôr namiesto tohto obrazu vytvoril ďalšie tri; hlavný a dva na bočné steny, ktoré sú dodnes na svojom pôvodnom mieste.