Potom sa náhle vrátil do Antverp k lôžku umierajúcej matky.
Tretie obdobie: Necelý rok po návrate sa tridsaťdvaročný umelec oženil s Isabellou Brantovou, o štrnásť rokov mladšou antverpskou dievčinou. V tom čase mal Rubens svoje pevné miesto v umeleckom svete: člen antverpského cechu romanistov a dvorský maliar antverpských veľkovojvodov, k čomu patrili príslušné výsady. Pre antverpskú radnicu namaľoval Klaňanie sa troch kráľov (1609; Prado, Madrid), obraz bol neskôr darovaný španielskemu vyslancovi Donovi Rodrigovi Calderónovi. Bujnú rubensovskú vitalitu nájdeme aj v jednom z jeho najslávnejších diel: Stavanie kríža (1609-1610; katedrála v Antverpách), ktorý bol určený pre kostol sv. Walburgy v Antverpách oltárny obraz. Mohutné telá sa krútia akoby v prudkom víre a ich dynamickosť vydvihuje kontrastné osvetlenie. Na ústredný výjav, Kristovo telo, sústredil najviac svetla. Obraz má všetky typické črty monumentálneho baroka a zároveň aj všetky znaky Rubensovho štýlu.
Rubens si naplno prežiť aj svoj osobný život, mal šťastné manželstvo, z ktorého sa narodili tri deti: Clara Serena (zomrela ako dieťa), Albert a Nicolas. Postavil dom, ktorý ďaleko prevyšoval nároky bohatého meštianstva. Svoju komfortnú rezidenciu vybavil cennými obrazmi aj od iných maliarov, starožitnosťami, drahým nábytkom, k domu patrila aj prekrásna záhrada s niekoľkými sochami. So svojimi žiakmi pracoval vo veľkej dielni, kde aj prijímal významných návštevníkov – potencionálnych zákazníkov. Rubensova dielňa bola dobre organizovaná.

Dve diametrálne odlišné Rubensove diela, ktoré sa datujú približne do roku 1618, sú Únos Leukippových dcér (niektorí odborníci kladú jeho vznik do rokov 1615-1616; Alte Pinakothek, Mníchov) a Posledné prijímanie sv. Františka (1619; Musée Royal des Beaux-Arts, Antverpy). Na prvom obraze pripomína celá skupina tiel priam fantastickú bytosť s viacerými údmi aj napriek anatomicky bezchybnému zobrazeniu oboch ženských postáv, únoscov i koňov. Bledoružové siluety žien sú na pozadí tmavohnedých tiel mužov a tmavé kone pred svetlejšou oblohou s osvetlenými oblakmi. Dva vzpínajúce sa kone tvoria pozadie výjavu, v ktorom sa Castou a Pollux zmocňujú dvoch plavovlasých sestier. Fakt, že postavy splývajú do zložitej vzorky svedčí o Rubensovej výrazovej sile. Ženské postavy sa zhodujú v pohyboch, kompozícia celej skupiny je zľava uzavretá obrysom hnedého koňa, vpravo obrysovou líniou vzpínajúceho sa bieleho koňa. Obraz vyniká ladením jasných farieb všemožných tónov, ide o prudkú akciu s erotickým podfarbením.
Druhé plátno patrí k dobovým náboženským obrazom. Dynamiku tu vyjadruje vzrušenie postáv obklopujúcich umierajúceho svätca.