Tlmené odtiene červenej a hnedej, bledé telo starca s tvárou poznačenou smrťou zvyšujú dojímavosť výjavu.
Do tohto tvorivého obdobia patria aj diela: Útek do Egypta (1614; Staatliche Gemäldigalerie, Kassel), Bitka amazoniek (1618; Alte Pinakothek, Mníchov), Venuša pred zrkadlom (pred 1620; zbierka Liechtensteinovcov, Vaduz).
Štvrté obdobie: Zmluvu na vyhotovenie tridsiatich deviatich stropných malieb do kostola sv. Karola Boromejského v Antverpách podpísal v roku 1620. Jezuiti určili námety zo Starého a Nového zákona a maliar zhotovil návrhy, podľa ktorých mali pracovať jeho pomocníci. Žiaľ, obrazy neskôr zhoreli, no zachovali sa aspoň prípravné štúdie a farebné skice.

V roku 1621 cestoval po prvý raz do Paríža. Mária Medici, vdova po Henrichovi IV., si objednala jeho maliarske služby. Rubens tu vytvoril dva obrazové cykly pre Luxemburský palác v Paríži. V idealizovaných epizódach vystupujú samé alegorické a symbolické postavy a antické božstvá, všade vládne slávnostné vzrušenie.
Prvý cyklus pozostával z dvadsaťjeden obrazov, ktoré znázorňovali históriu kráľovninho života.
Z druhého vytvoril niekoľko skíc a tri či štyri veľké plátna ostali rozpracované.
Krátko po príchode do svojho antverpského domu vypukol mor a Rubens sa aj s rodinou utiahol do svojho vidieckeho sídla v Laekene. Tu pokračoval v maľovaní, keď ho roku 1626 postihla hrozná tragédia, stratil svoju manželku. O štyri roky neskôr sa znova oženil s Helenou Fourmentovou, vtedy šestnásťročnou. Z tohto manželstva sa zrodilo päť detí. U Rubensa sa začali prejavovať rôzne druhy chorôb, mal dnu a veľké bolesti v rukách mu znemožňovali maľovať. Zhromažďoval bohatstvo, tešil sa zo svojej mladučkej ženy, plavovlasých detí. Jeho druhá žena mu bola múzou, maľoval ju častejšie než sám seba či svoje deti a to v rôznych postojoch a situáciách. Ďalšie významné diela tohto obdobia sú Klaňanie sa troch kráľov (1624; Musée Royal des Beaux-Arts, Antverpy) a obraz Sv. Bavo zriekajúci sa svetských radostí (1624; katedrála v Gente), dva kompozične vyzreté oltárne obrazy, ktoré sa nachádzajú v Antverpách: Nanebevzatie Panny Márie (1626; katedrála) a Zasnúbenie sv. Kataríny (1628; kostol sv. Augustína).

V poslednom desaťročí svojho života namaľoval niekoľko obdivuhodných kompozícií s náboženským motívom. Napríklad Mučenie sv. Livina (1635; bruselské múzeum), výnimočný triptych sv. Ildefonsa (okolo 1629; Kunsthistorisches Museum, Viedeň), poučná rozmerná kompozícia Zázraky sv. Benedikta (okolo 1640; Musées Royaux des Beaux-Arts, Brusel), ostala však nedokončená, ale podáva dôležité svedectvo o umelcovej znamenitej maliarskej technike.
V mytologických kompozíciách tohto obdobia sa stretávame s kyprými ženskými aktmi; dva Pariove súdy, Tri grácie, Perseus oslobodzuje Andromedu, Nymfy a satyrovia a Dianine nymfy prekvapené satyrmi, Záhrada lásky.