Úvod
Slovenská ľudová výšivka je veľmi vďačným námetom. Je veľmi mnohotvárna a bohatá. V práci sa zameriavam hlavne na oblasť Vajnory, ktorá má za sebou dlhú a bohatú históriu. Vajnory sú našou pýchou v oblasti bratislavského kraja čo sa týka výšivky, a nielen jej. Jedna kapitola je špeciálne venovaná okoliu Vajnor. No v práci sa snažím dotknúť jeho okolia aj vo všeobecných častiach.

Historický vývoj výšivky
Výšivku pokladáme za najrozšírenejší a najcharakteristickejší prejav ľudového umenia na Slovensku. Predstavovala dôležitú ozdobnú zložku ľudového odevu, ktorá podstatne ovplyvnila jeho variabilitu a často bola aj jedným zo znakom odlíšenia regionálnej a miestnej diferencovanosti. Ľudová výšivka ako ozdoba odevu a bytových textílií sa uplatnila takmer na celom Slovensku.

Výšivky mali funkčný charakter. Vznikali na miestach, kde sa plátno spájalo, začisťovalo, spevňovalo a formovalo. Časti textílií sa spájali rôznymi spojovacími stehmi. Slučkovacím stehom sa obrubovali a spevňovali okraje. Rozličnými stehmi sa spevňovali nariasené časti odevu. Rytmickým ukladaním funkčných stehov vyniká jednoduchý ornament, ktorý sa postupne rozrastal do plochy. Dekoratívny charakter mali výšivky, ktoré vznikali na voľných plochách odevu a textílií. Napríklad na pleciach rukávcov, košieľ, na zásterách čepcov a šatkách. Tak ako v odeve, aj vo výšivke sa vytvorilo množstvo lokálnych variantov, ktoré sa navzájom odlišovali. Túto skutočnosť ovplyvnili rozdielne geograficko-klimatické, ekonomicko-sociálne, spoločensko-kultúrne, konfesionálne a iné okolnosti. Zachované doklady o vyšívaných textíliách zo starších období sa vzťahujú len na šľachtické, meštianske a cirkevné prostredie. V 13. a 14. storočí sa výšivkou zdobili omšové rúcha, ktoré sa vyšívali v kláštoroch. Rozkvet výšivkárskeho umenia na Slovensku nastal v 15. storočí , keď začali vznikať aj prvé výšivkárske cechy. V 14. a 17. storočí sa v súvislosti s renesančnou záľubou v prepychových výšivkách začali zakladať výšivkárske dielne na panských sídlach a hradoch. Pracovali v nich spoločne šľachtičné s vidieckymi ženami, často pod vedením mníšok, prípadne aj tureckých krajčírok, ktoré vnášali do výšivky orientálne techniky a vzory. Vidiecke ženy si zákonite osvojovali techniky aj ornamentiku a prenášali do svojho prostredia Vývoj ľudovej výšivky na Slovensku vyvrcholil v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. V tomto období sa vytvorila široká škála lokálnych typov a variantov výšivky.