Vajnory a okolie
Charakteristická pre Vajnory, ako aj pre okolité obce, bola jemná výšivka podľa predkresleného vzoru zdobiaca odev a bytové textílie. Základnými technikami boli krížik, hladkovanie, krokovička a krivinka, ktorými sa vytváral geometrický a štylizovaný rastlinný ornament z motívmi hviezdic, polhviezdic, lístkov, kvietkov a srdiečok. Vo farebnosti dominovala červená, ktorá sa kombinovala z bielou, prípadne čiernou, alebo modrou farbou. Výtvarne pôsobivé kompozície vznikali najme na pleciach rukávcov a na mužských košeliach. Výšivkami podľa predkresleného vzoru zdobili súčasti odevov zhotovené z továrenských materiálov. Výšivka sa vyznačovala drobnou kresbou, osobitou kompozičnou stavbou aj samotným technickým stvárnením. Charakteristická bola štylizovaná rastlinná ornamentika z dominujúcim tulipánovým motívom. Z ďalších boli zastúpené granátové jablko, klinček, ďatelinka, okrúhly kvietok, srdce, motív vtáčika a dopĺňajúce prvky v tvare lístkov, úponkou, špirálok a podobne. Motívy komponované do samostatných ornamentálnych celkov sa sústreďovali okolo stredového pása hrachovinky, paličkovej čipky alebo užšieho pásika rastlinnej výšivky. Základnou technikou bola retiazka vyšívaná obyčajnou krivou ihlou, nazvanou kostka alebo nemecká ihla. Výšivka krivou ihlou sa nazývala na váleček, šicí kostkou (uplatňovala sa v kombinácií s inými technikami). Takto sa vyšívali kontúry motívov, ktorých plocha sa zapĺňala buď plným stehom, alebo hustou retiazkou. Pôvodná predkreslená vajnorská výšivka bola žltá, žltobiela, žltočierna a žltočervená. Postupne sa k týmto farbám pridávala zelená, modrá, ružová a uplatňovali sa aj viacfarebné kombinácie. Kútne plachty sa vyšívali aj červenou farbou. Začiatkom 20. storočia sa začali na vyšívanie sviatočných a obradových odevných súčastí používať zlaté a strieborné nite, ktoré sa zväčša kombinovali s inofarebnými priadzami (s čiernou, ružovou a vínovočervenou). Súčastná vajnorská výšivka, aj keď čiastočné nadväzuje na tradíciu, stratila pôvodný charakter. Vyšívačky pri tvorbe vychádzajú viac z nástenných malieb než s pôvodnej drobnej ornamentiky na textíliách. Krivou ihlou sa už nevyšíva, výlučne sa uplatňuje plná výšivka podľa predkresleného vzoru s väčšími pestrofarebnými vzormi.

Techniky
Tradičnú výšivku na Slovensku charakterizovalo množstvo jednoduchých aj zložitejších techník, ktoré záviseli od miestnych tradícií, vývojového obdobia a voľby materiálu. Podľa techniky je zaužívané delenie výšivky na tri základné skupiny:
a)výšivka podľa počítaných nití (po niti)
b)výšivka podľa predkresleného vzoru (na pomaľovanie)
c)nášivka (aplikácia)

Výšivka podľa počítaných nití:
Techniky vyšívania sa úzko viažu na štruktúru podkladového materiálu. Vznikajú na základe odpočítavania osnovných a útkových nití. Výšivky podľa počítaných nití sa uplatnili na odevných súčastiach aj na bytových textíliách zhotovených najmä z konopného, ľanového a hrubšieho bavlneného plátna.
Za najstaršie pokladáme funkčné stehy:
• Spojovací steh
• Slučkovací steh
• Spevňujúce stehy vyšívané cez riasenie (spevňovacia aj ozdobná funkcia)
Funkčnými stehmi sa ukončovali, spájali, spevňovali a formovali textílie aj odev.