Ornamentika a farebnosť
Vzory Slovenskej ľudovej výšivky a vyvíjali z jednoduchých geometrických prvkov, ktorých vznik súvisel s funkčnými stehmi. Rytmickým ukladaním jednotlivých stehov s zvislým, vodorovným alebo šikmým stehom sa vytvárali štvorčeky, zúbky, stĺpiky a linky. Ich zoskupovaním a priraďovaním ďalších prvkov vznikali čoraz zložitejšie motívy a bohatšie ornamentálne zostavy. Na ľudovú ornamentiku vplývali rôzne slohové prúdy, najmä renesancia. Stopy v ornamente zanechali aj barok, rokoko aj mnohé štylizované rastlinné prvky sú pravdepodobne orientálneho, najmä tureckého pôvodu. Podstatnú časť motívov a vzorov si ľud vytvoril sám, pričom nemožno presne oddeliť tvorbu čisto ľudovú od tvorby ovplyvnenej cudzími vzormi. Obidve línie sa navzájom ovplyvňovali a miešali. Popri slohových prvkov preberaných v pôvodnej alebo v čoraz viacej ľudovému cíteniu zodpovedajúcej forme, výšivky ovplyvňoval aj ornament z iných druhov ľudového umenia, napr. z nástenných malieb (okolie Čataja a Vajnor).
Veľkou inšpiráciu bola samotná príroda – kvety, listy, plody, stromy, zvieratá, atď. Pôvodne mali jednotlivé motívy svoj symbolický význam.

Motívy, vyskytujúce sa v ľudovej výšivke, môžeme rozdeliť do štyroch skupín:
• Geometrický ornament – vytvárali sa kompozície buď priraďovaním jedného typu, alebo striedaním niekoľkých motívov striedaním vedľa seba. Charakterizoval výšivku v oblasti Záhoria, Nitry, Čičmian a Horehronia.
• Rastlinný ornament – základnými motívmi boli tulipán, klinček, granátové jablko, okrúhli lupeňový kvet a ruža. Klinček a granátové jablko bolo tiež typické pre okolie Vajnor.
• Figurálne motívy – Objavujú sa veľmi sporadicky, najčastejšie na ženských zásterách, rukávcov aj ozdobných uterákoch. Menšiu skupinu predstavujú aj zvieracie motívy (vtáky, kohúty, pávy, jelene, ...).
• Grafické motívy – Vo forme písma, ako mená, priezviská, prípadne ich iniciálky, datovania a pod. Nájdeme ich na bytových textíliách, rukávcoch, zásterách, mužských košeliach a ozdobných vreckovkách aj v okolí Vajnor.

Farebnosť tradičnej výšivky závisela od použitého druhu vyšívacieho materiálu. Začiatočné vývojové obdobie na celom Slovensku charakterizovala striedmosť a jednoduchosť vo farebných kombináciách. Najstaršie odevné súčasti a textílie zdobila jednofarebná výšivka. V okolí Vajnor prevládala žltá farba. Pôvodne mala farba aj symbolický význam.

Žltá a zelená farba predstavovali teplo a životodarnú slnečnú silu. Farebnosť v ľudovej výšivke bola dôležitým atribútom na určenie veku a stavu nositeľa, prípadne rozlíšenie odevných súčasti určených na rozličné významné udalosti. Skromnejší ornament a farebnosť boli na pracovných odevoch, na rozdiel od sviatočného a obradového odevu, kde výšivka vynikala bohatosťou a pestrosťou.