Gotické umenie vo Francúzsku

Gotický sloh nebol plodom nejakého myšlienkového úsilia alebo mystických síl, ale skôr výsledkom technického vývoja foriem používaných v rozličných školách románskych oblastí, a predovšetkým stavebných postupov, ktoré sa objavili v Burgundsku a ktoré šírili cisterciáni. Utváral sa však a zdokonalil v Normandii a v Ile-de-France, v krajoch, ktoré ležali blízko Paríža a boli podriadené kráľovskej moci. A tak gotická architektúra nadobudla svoju charakteristickú podobu v období nástupu monarchie. Gotika sa rýchlo šírila do všetkých krajov Francúzska a potom i za jeho hranice. Tak sa v polovici 13. storočia naplno rozvinula v Nemecku a začala prenikať do Španielska.

Gotické umenie sa teda začalo formovať v 12.storočí vo Francúzsku, a to v oblasti, kde architekti urobili prvé závažné pokusy. Tak treba spomenúť chór s ochodzou v bazilike Saint-Denis, kde už okolo roku 1140 použili dômyselný systém rebrových klenieb, podopretých opornými oblúkmi, ktoré zabezpečili stabilitu stavby a dali jej nebývalú ľahkosť. Asi v polovici 12. storočia vznikla už celkom gotická loď katedrály v Sens. Lomený oblúk, ktorý sa zanedlho stal charakteristickým znakom gotického slohu, bol už vtedy veľmi rozšírený v románskych kostoloch v Normandii a najmä v Burgundsku, ako to dokazuje katedrála Saint-Lazare v Autune. Hlavnou novotou, čo prispela k vzniku gotického umenia v pravom zmysle slova, je spojenie lomeného oblúka s krížovou klenbou, ktorej rebrá vedú tlaky do štyroch bodov a proti týmto bodom sa zvonka vzpierajú oporné oblúky. Toto usporiadanie umožňuje vyľahčiť statické podpory, ktoré mali v románskom období podobu hrubých múrov, prelomených len nepočetnými otvormi, alebo masívnych pilierov.

Schematické kresby na obrázku zachytávajú základné konštrukčné prvky a slohové znaky gotickej architektúry: lomený oblúk, prevýšený priestor, oporný systém s opornými oblúkmi a piliermi, štvordielnu alebo šesťdielnu klenbu a bohato členený portál. I keď sa všetky tieto technické zlepšenia v niektorých krajoch veľmi rýchlo ujali, v architektúre sa naďalej uplatňovali staré formy ako polkruhový oblúk a tribúny nad nižšími bočnými loďami, ktoré vyvažovali tlak klenieb nad strednou loďou, hoci sa už na tento cieľ používali aj oporné oblúky. Letecká snímka oporného systému katedrály Notre-Dame v Paríži dokazuje, ako sa pomocou veľmi ľahkej konštrukcie oblúkov, postavených na vhodnom mieste, zrušia klenbové tlaky tým, že sa prevedú do masívnych pilierov a do zeme.
Spočiatku bol veľmi malý rozdiel medzi gotickou a románskou profiláciou jednotlivých článkov zložitejšia. Keď sa stavitelia vyrovnali s požiadavkami konštrukcie, mohli venovať väčšiu pozornosť dekoratívnym prvkom. Ako od konca 13. storočia vidíme v maliarstve oblé, vlnivé a ladné línie, tak v architektúre nachádzame zmnožené rebrá a výzdobu aj na klenbe. Okrem iného vznikajú visuté svorníky, ktoré sa vo Francúzsku objavili po prvý raz v krížení katedrály v Amiens a jemná klenbová sieť, aká je napríklad v krížovej chodbe katedrály v Gloucestri.