ZROD MODERNÉHO UMENIA  1860 – 1900

Počiatky moderného umenia možno zaradiť do šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia, keď sa formuje prvé modernistické hnutie – impresionizmus. Ten pripravil pôdu pre ďalšie vznikajúce modernistické smery, i keď s poňatím umenia omnoho voľnejším spôsobom sa zahrával už romantický maliar Turner, či dokonca renesanční maliari El Greco a Bosch.

Impresionizmus
Impresionistickí maliari zaznamenali veľký prelom v chápaní svetla, nanášania farieb a poňatia tvaru. Už to neboli konkrétne ucelené linky, či realisticky vytieňované plochy. Impresionisti sa podujali na odvážny čin a jednoliatu plochu rozložili na niekoľko malých plôšok, ktoré zblízka pripomínali skôr náhodný zhluk farieb ako ich premyslené ukladanie. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, prvotní poctivý impresionisti sa riadili určitými pravidlami, podľa ktorých paletu tvorilo sedem farieb spektra, s vylúčením čiernej farby. Navyše sa tieto farby delili na dve skupiny: základné (žltá, červená, modrá) a binárne (fialová, zelená, oranžová). Tie sa potom vedľa seba nanášali podľa pravidla, pri ktorom sa binárna farba oživí vedľa základnej, ktorá nie je v nej obsiahnutá. Rovnako sa zmenili tiene z fádnych čiernych na modré, či fialové.

Rozvoj moderného umenia veľmi úzko súvisel s rozvojom techniky a vedy. Pribudli autá, vlaky, či dokonca metro, ktoré sa veľmi rýchlo stali obľúbeným námetom impresionistických maliarov. Tak sa tvorba umelcov presunula z uzavretých ateliérov do rušných ulíc veľkomiest. Nový pojem – tvorba v plenéri – si čoskoro osvojili všetci impresionisti. Potreba komunikovať so širokým okruhom ľudí, priviedla umelcov k tomu, aby začali svoje diela verejne prezentovať. Prvé výstavy sa síce streli s pobúrením a opovrhnutím, to však zanedlho vystriedal obdiv a nadšenie z nového a nepoznaného. Umenie sa tak stalo „vecou verejnou a pre všetkých“. Maliari Monet, Pissaro, Degas a sochár Rodin zaplnili galérie a ponúkli tak svoje nové umenie novým zákazníkom.

Neoimpresionizmus
Georges Seurat a Paul Signac boli rovnako „odchovaní“ na poctivom impresionizme. Ich chápanie sa však posunulo do tej mieri, že impresionizmu vytvorili presné pravidlá, kde kontrast, jas a všetky zoskupenia farieb boli presne naplánované tak, aby sa v oku diváka vytvoril rovnaký farebný odtieň, aký umelec zamýšľal. Farby sa teda miešali priamo pred očami pozorujúcich, a nie na umelcovej palete.

Symbolizmus
Reakciou na čisté optické vnímanie impresionizmu bol symbolizmus. William Blake, Puvis de Chavanes, Odilon Redon a Gustave Moreau sa vyjadrovali pomocou znakov a symbolov, oživili mýtické postavy a svojim farbám a tvarom dodali nekonečnú snivosť.

Postimpresionizmus
Na impresionizmus nadviazali mnohí významní umelci, ktorí sa priamo nehlásili k tomuto hnutiu, ale prebrali niektoré jeho prvky a vytvorili tak variantu svojho vlastného štýlu, poznačeného impresionizmom. Diela týchto maliarov sa neskôr stali základom moderných umeleckých štýlov dvadsiateho storočia – kubizmu, fauvizmu, expresionizmu, atď. Trojicu navýznamnejších postimpresionistov: Gauguina, Van Gogha a Cézanna doplňuje tvorba Henriho de Toulous-Lautreca.

Secesia
Na prelome storočí sa stretávame v európskom umení s javom, ktorý býva označovaný v rôznych krajinách odlišnými menami. Nový smer - L´art noveau, Jugend Stil, Modern style, u nás známy ako secesia, prenikol takmer do celej Európy a rozšíril sa aj do USA. Tento smer zasiahol všetky formy umeleckej tvorby, od architektúry, sochárstva a maliarsva, cez módu, textil a šperk až po nábytok, či knižnú grafiku. Vďaka snahe vytvoriť univerzálny umelecký sloh, sa umenie rozvíjalo vo všetkých týchto formách. Hnutie Arts and Crafts (Umenia a remeslá) zriaďovalo remeselné dielne s dôrazom na ručnú výrobu.
Secesia je poznačená atmosférou konca storočia – pesimizmom, estetizmom, je exibicionistická i introvertná. Inšpiruje sa návratom k prírode, preberá hlavne rastlinné prvky, ktoré dekoratívne formuje do ornamentu. Ten tvorí vlniaca sa krivka, ktorá vyjadruje pohyb, dynamiku. Hlavným formálnym znakom secesie je štylizácia. Umelec zjednodušuje a dekorativizuje obrysy, používa výraznú obrysovú líniu, ktorá ohraničuje farbu. Farby sú väčšinou lomené: svetložltá, belasá, fialová, ružová, svetlozelená, biela; celkový obraz je plošný a lineárny. Nadväzuje na symbolizmus, pretože používa reč obrazových symbolov, symboliku kvetín, zvierat a pod.

K hlavným predstaviteľom secesie patria ilustrátor Aubrey Beardsley, architekti Antonio Gaudí, Henry van de Velde, Victor Horta, Otto Wagner, Jozef Hoffman a Jozef Olbrich a maliari Gustav Klimt a Alfonz Mucha. V tomto období tiež vzniká preslávená šperkárska dielňa Luisa Comforta Tiffanyho.