referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Avantgardné smery prvej polovice 20. storočia
Dátum pridania: 07.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natwa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 924
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 24.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 40m 30s
Pomalé čítanie: 60m 45s
 
Počas nacistického režimu bolo expresionistické hnutie prehlásené za zvrhlé a diela expresionistov systematicky ničené. Mnohí z umelcov odišli z Nemecka, niektorí z nich do USA, kde expresionizmus našiel živnú pôdu na vznik abstraktného expresionizmu. Z predmetnej podoby expresionizmu sa inšpirovalo mexické monumentálne maliarstvo.

Pozoruhodný abstraktný smer – orfizmus – vznikol zo snahy spájať farebný svet fauvistov s hudobnou metaforou a výtvarnou abstrakciou. Dôležitú úlohu hrá hudobná inšpirácia, čo sa prejavilo už v tvorbe expresionistu Kandinského. Umelec tak presadzoval prioritu farby, používanie farebných tónov pripomínalo používanie tónov v hudbe. Orfizmus sa prelína s kubizmom a expresionizmom, ale i s futurizmom vo svojej dynamickosti. Najviac sa uplatnil v dielach Roberta Delaunaya, jeho ženy Sone Delaunayovej - Terkovej a Františka Kupku.

Neoplasticizmus
Abstraktné umenie sa dá od svojho vzniku rozdeliť na dva postupy, pomocou ktorých umelec dospeje buď k lyrickej alebo ku geometrickej abstrakcii.

Lyrická (subjektívna) abstrakcia predpokladá citovú, romantickú či hudobnú inšpiráciu, je výlevom ducha. Štylizuje konkrétny svet do výtvarnej abstrakcie, osamostatňuje farbu od predmetov. Autor do takejto maľby vkladá svoje subjektívne pocity a chce vyvolať v divákovi citovú odozvu. Maliarmi lyrickej abstrakcie sú napr. Kandinskij alebo Kupka.

Geometrická abstrakcia vychádza z geometrických útvarov, priamok, línií, chápania priestoru, obrysu, rytmu, pohybu. Umelec netvorí na základe subjektívnych pocitov, chce skôr vyjadriť všeobecné konštruktívne princípy a zákonitosti pomocou geometrických tvarov a ich vzťahov. Do tejto línie abstraktného umenia zaraďujeme aj neoplasticizmus.

V roku 1917 začal v Holandsku vychádzať časopis De Stijl, založený na teóriách maliara Thea van Doesburga. Prispieval doňho aj Piet Mondrian a arcitekti J. J. Oud a Gerrit Rietveld. Na základe tohto časopisu a teórií v ňom publikovaných, vzniklo hnutie neoplasticizmu.

Neoplasticizmus sa sústreďuje na zachytenie čírej podstaty skutočnosti univerzálnym jazykom, nie jazykom individuálnych foriem, potlačuje sebarealizáciu umelca. Ten geometrizuje plochu obrazu na základe určitých zákonitostí: môžu sa používať iba pravé uhly, priamky a úsečky, vyjadrené čiernou líniou; farebnosť je zredukovaná na tri základné farby – modrú, červenú a žltú a na tri chromatické farby – bielu, sivú a čiernu, pričom sú farebné plochy ohraničené čiernym obrysom a komponované vždy vo vertikálnych a horizontálnych líniách. Najväčší vplyv mal neoplasticizmus na architektúru a formy úžitkového umenia, napr. reklamu.

K zakladateľom neoplasticizmu patrí holanďan Piet Mondrian. Cestou neustáleho zjednodušovania tvarov dospel až ku geometrickej abstrakcii, ako jediného možného zobrazenia geometrického poriadku sveta. Spočiatku sa zaujímal o rastlinné a živočíšne motívy, neskôr sa preorientoval na svet modernej civilizácie. Raná fáza jeho tvorby je kubistická, no doviedol ju až na hranice abstraktného umenia. Obrazy vždy komponoval podľa pravidla horizontál a vertikál s použitím hladkých farebnných plôch bez maliarskeho rukopisu.

Theo van Doesburg sa vo svojej práci pokúsil o zlúčnie tzv. čistého maliarstva s architektúrou. Narušil Mondrianov princíp, pretože na svojich dielach uplatnil aj diagonálu, ktorou narušil dominanciu vertikál a horizontál. To vyvolalo roztržku s Mondrianom, ale Doesburgovi sa podarilo preklenúť priepasť medzi voľným a úžitkovým umením. Z týchto podnetov čerpal Bauhaus a ruské revolučné avantgardy.

V architektúre boli prevládajúcimi prvkami pretínanie plôch, priamka a charakteristická farebnosť. Gerrit Rietveld vytvoril najprv nábytkové kusy (Červenomodré kreslo), neskôr prešiel ku stavbám, z ktorých najznámejšia je Dom Schröderovcov v Utrechte, tvorený vzájomne preťatými stenami a posuvnými priečkami. Nedá sa presne rozlíšiť hranica medzi interiérom a exteriérom, je to vlastne priestorová verzia neoplasticizmu. Oud vytvoril kaviareň De Unie Rotterdame, ktorej fasáda je tvorená len z horizontálnych rámov okien a vertikálnych nápisov, takže pripomína abstraktný Mondrianov obraz.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Herbert Read – Stručné dejiny maliarstva (Od Cézanna po Picassa), Bauhaus Výmar – evropská avantgarda, týždenník Největší malíři světa
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.