1915 Suprematizmus
bol smerom geometrickej abstrakcie formulovaný Malevičom v Manifeste suprematizmu. Vyjadrovacími prostriedkami sa stali štvorec, kruh, trojuholník a kríž. Išlo o abstrakciu, ktorá mala byť výrazom čistého umenia realizovaného na základe citu, narozdiel od mondrianovského neoplasticizmu, ktorý cit negoval. Hlavným a jediným predstaviteľom smeru bol Kazimír Malevič. Jeho tvorba v ranej fáze prešla kubistickým obdobím, pod vplyvom návšetvy Paríža a tvorby Ferdinanda Legéra (synt. kubizmus). Keď Malevič vytvoril dielo Čierny štvorec na bielom pozadí, bol presvedčený, že priviedol maliarstvo k nulovému bodu. Prvok štvorca neskôr rozvinul vo vzťahu k trojuholníku, kruhu a krížu. Vytvoril mnoho kompozícií tohto druhu s použtím jasných farebných tónov a nakoniec dospel k zobrazeniu Bieleho štvorca na bielom pozadí a zobrazovaniu čiernych foriem na čiernom pozadí.

1917 – 1921 Konštruktivizmus
rovnako výchadzal z geometrickej abstrakcie. Umelci vytvárali umelecké diela z geometrických, stereometrických (priestorových) a technoidných prvkov. Konštruktivizmus (z lat. constructere – budovať, skladať) sa inšpiroval výdobytkami lučizmu a suprematizmu a stal sa tak oficiálnym umením mladého socialistického štátu. V Moskve boli založené dve vysoké školy: Inchuk (Inštitút umeleckej kultúry) a Vchumetas (Vyššie umelecké a technické ateliéry), ktoré sa stali umeleckými centrami a zriekli sa figuratívneho zobrazovania v prospech abstraktného. Líšili sa však postojom k praktickému využitiu umenia v rámci konštruktivizmu. Malevič tvrdil, že umenie nemá praktické využitie. Tomuto názoru oponovali hlavný predstavitelia konštruktivizmu: Tatlin, Rodčenko, El Lissitzky, Antoine Pevsner a Naum Gabo. Tvrdili, že umelec má byť inžinierom a má svoj talent využívať v prospech celej spoločnosti.

Tatlin sa venoval tvorbe dizajnu a priemyselne vyrábaných produktov. Tvoril aj vizionárske architektonické projekty, napr. projekt Veže tretej internacionály. Veža mala byť vysoká až 300 metrov a skladala sa z dvoch prepletených oceľových špirál obopínajúcich kongresové miestnosti, ktoré sa mali otáčať.

Rodčenko spolupracoval na dokumentárnych filmoch, navrhoval typografické úpravy a plagáty a ako jeden z prvých používal fotomontáž. Vytvoril prvé kinetické objekty.

Gabo a Pevsner boli súrodenci a ich diela spadajú do oblasti modernej plastiky, v ktorej využívajú rôzne nové materiály: kovy, sklo, drôty, plexisklo. Pevsner vytvoril Portrét Marcela Duchampa zo skla, plexiskla, medi a zváraných drôtov.

El Lissitzky tvoril v západnej Európe. Svoje výtvarné experimenty pomenoval Prouny. Boli to priestorové útvary, v ktorých spájal geometriu a senzibilitu, architektúru a maľbu.

Konštruktivizmus v architektúre uprednostňoval pragmatické hľadiská a funkčnosť. Architekti kombinovali rôzne materiály s použitím železných konštrukcií a kineticko – svetelných doplnkov. Obľúbeným prvkom bola diagonála. Väčšina projektov však nikdy nebola zrealizovaná. Jedným z mála diel je pavilón ZSSR pre Parížsku výstavu v roku 1925 architekta Melnikovova. Rozkvet ruských revolučných zastavila zmena sovietskej kultúrnej politiky. Abstraktné umenia boli zavrhnuté a začal sa propagovať socialistický realizmus.

1919 – 1933 Bauhaus
bola nemecká štátna (medzinárodná) inštitúcia, ktorej cieľom bolo vychovávať a združovať umelcov schopných vytvoriť jednotnú výtvarnú kultúru životného prostredia a to vo všetkých oblastiach vnímania. Na vznik Bauhausu mal veľký vplyv neoplasticizmus a ruské revolučné avantgardy.

Bauhaus založil funkcionalistický architekt Walter Gropius vo nemeckom Weimare. V programe výuky sa hovorilo o nutnosti vytvoriť jednotu medzi všetkými druhmi umenia, pričom vedúcu úlohu mala mať architektúra. Bauhaus mal zotrieť hranicu medzi dekoratívnym a monumentálnym umením, medzi krásnymi umeniami a remeslom.

Táto snaha sa prejavila aj v pedagogickej praxi, ktorá bola rozdelená do dvoch oblastí:
1. prakctické technicko-remeselné vytváranie predmetov dennej potreby v rôznych materiálov (drevo, kameň, kov, hlina, sklo, koža, umelá hmota, textil...)
2. výuka o forme: a/ náuka o vzhľade (štúdium prírody, analýza materiálov)
b/ náuka o zobrazovaní (technické kreslenie, tvorba priestorových modelov, ddeskriptívna geometria)
c/ náuka o tvorbe (farba, tvar, priestor)

Výuka na Bauhause trvala tri roky. Prvá časť štúdia sa nazývala Vorkurs – prípravka. V tejto fáze sa učeň zoznamoval s elementárnymi problémami materiálu a formy a musel zabudnúť na umelecké predsudky. V druhej časti – Formlehre – sa učil zvládnuť určité remeslo: prácu s kovom, tkanie, keramiku, atď. V tretej časti – Werklehre – prešiel kurzom priemyselného dizajnu. Konečnou fázou výuky bol projekt stavby (bau), ktorá v sebe spája všetky stránky umenia, doteraz osvojené a je maximálne funkčná a jednoduchá.

Gropius povolal na školu významných umelcov, z ktorých väčšina bola orientovaná na neoplasticizmus a ruské revolučné avantgardy, ale aj na kubizmus a lyrickú abstrakciu. Postupne tu pôsobili Johannes Ytten, Lyonel Feininger, Gerhard Muche, Paul Klee, Oscar Schlemmer, Wassily Kandinskij, Lászlo Moholy-Nagy, Hannes Mayer a ďalší.

Typické pre tvorbu na tejto škole boli jednoduché funkčné predmety, zbavené zdobnosti a oblých línií. Prvoradá bola funkčnosť predmetu, vyjadrená aj jeho tvarom. Žiaci a učitelia tejto školy vytvorili napríklad dizajn stoličiek, kresiel, lámp, nábytku, látok a pod. s použitím čo najjednoduchších línií a moderných materiálov. Tvorba Bauhausu zasiahla aj do kníhtlače a reklamy, mala obrovský vplyv na dizajn priemyselne vyrábaných predmetov, pretože Bauhaus spolupracoval s mnohými priemyselnými podnikmi, kde podľa týchto návrhov vznikali výrobky.

Riaditeľom školy bol Walter Gropius. Továreň Faguswerk bolo prelomové dielo v dejinách architektúry - budova nemá ani jednú krivku. Je to blok dielov z oceli, skla a tehiel navrhnutý tak, aby sa jeho konštrukcia obmedzila len na to najvyhnutnejšie. Typické bolo používanie pravého uhla., plochých striech a veľkých okenných otvorov (tzv. pásových okien), murivo režnej alebo bielej farby. V roku 1925 sa Bauhaus presťahoval do Desau a Gropius navrhol novú budovu tejto školy, ktorú tvorí komplex navzájom spojených budov vo funkcionalistickom prevedení.