Po Gropiusovi prebral vedenie Hannes Meyer, no pod jeho vedením sa škola začala ľavicovo orientovať a prevládlo sociálne hľadisko nad tvorbou funkčných a estetických projektov. Po odchode Meyera do Ruska prevzal vedenie školy ďalší významný funkcionalistický architekt Mies van der Rohe. Bauhaus sa presťahoval do Berlína, kde bol v roku 1933 nacistami zrušený. Profesori z Bauhausu odišli do celého sveta, najmä do USA (van der Rohe, Gropius), kde mali veľký vplyv na šírenie funkcionalizmu, ktorý tam dostal meno medzinárodný štýl – International style. Paul Klee bol švajčiarsko-nemecký maliar, ktorý prednášal na Bauhause náuku o výtvarnej forme. V ranej fáze sú jeho obrazy prežiarené slnečným svetlom, používa jasné farebné plochy. V jeho početných kresbách a akvareloch s čistými a jednoduchými líniami sa začal prejavovať vplyv detskej kresby a jej symboliky. Na jeho tvorbu mala veľký vplyv cesta do Tunisu a návšteva akvária. Motív bieleho mesta s rovnými strechami, jasnej modrej oblohy a vodných živočíchov sa v jeho diele opakuje.

Lászlo Mohóly-Nagy, pôvodom maďarský maliar, grafik a sochár, dosiahol najpozoruhodnejšie výsledky vo svojich skulptúrach a reliéfoch z farebného skla, kovových plôch a zrkadiel. Pokúšal sa využiť pohyb, prevádzaný prostredníctvom filmu. Jeho vplyv sa presadil v šesťdesiatych rokoch v op-arte a kinetickom umení.

Oscar Schlemmer viedol oddelenie plastiky a javiskového výtvarníctva. Jeho hlavnou témou bolo postavenie človeka v priestore.

Feininger bol americko-nemecký maliar pôsobil na Bauhause od začiatku až po koniec. Nadviazal priateľstvo s Kandinským, Kleeom a Jawlenským vytorili skupinu Modrá štvorka. V jeho diele sa často objavujú prvky romantickej architektúry, prekomponované v duchu kubizmu a futurizmu. Prevládajú motívy mora a plachetníc.

1919 Surrealizmus
vznikol pozvoľným prechodom z dadaizmu a metafyzického maliarstva. Centrom surrealizmu sa stal Paríž. Nový avantgardný smer sa prejavil v literatúre, filme, fotografii, ale hlavne vo výtvarnom umení. Od začiatku mal prepracovanú teóriu, pričom veľký vplyv na surrealistov mala psychoanalýza Sigmunda Freuda. Na rozdiel od romantikov a symbolistov, ktorí fantáziu spájali s mytológiou a náboženstvom, surrealisti tvorili na základe vedeckého základu a psychoanalýzy. Surrealizmus nemá byť kópiou reality, ale má vytvárať novú skutočnosť – nadskutočnosť. Vzniká tak svet, v ktorom sa stretáva objektívna skutočnosť a sen, realita a fantázia.
V surrealistickom maliarstve rozoznávame dve základné vetvy:
1. veristickú
2. abstraktnú

Veristický surrealizmus vychádza z vierohodnej interpretácie predstavy, vnútorného modelu. Táto línia má korene v dielach manieristov, v rafaelizme, v tvorbe symbolistov Redona, Moreaua, Blakea a v metafyzickej maľbe Chirica. Vždy zostáva pri zobrazovaní konkrétnych predmetov, figúr, či krajiny, ide však o fantastickú alebo snovú víziu, kde sa tieto zložky stretávajú v posunutých významoch. Táto línia surrealizmu nepoužíva líniu psychického automatizmu, pretože si vyžaduje klasické maliarske techniky, ktoré sú pomalé a nestihnú zachytiť okamžitú predstavu.

Najvýznamnejším predstaviteľom veristického surrealizmu bol Salvator Dalí. Surrealistickú maľbu pokladal za farebnú fotografiu snového alebo halucinačného sveta. Používal klasickú maliarsku techniku, po počiatočnej kubistickej fáze odchádza do Paríža, kde sa zoznamuje so surrealistami a maľuje svoj prvý surrealistický obraz – Krv je sladšia ako med. V jeho dielach sa opakujú rôzne motívy: jeho žena Gala, mravce, horiace žirafy, slony na pavúčích nôžkach, hmyz, motív obrazu Anjel Pána od Miletta, tečúce hodiny, barle podopierajúce figúru, postavy so zásuvkami a ďalšie. Pozadie väčšiny jeho obrazov tvorí krajina pri Figueras. Každý z prvkov na obraze má svoj význam. Preto je interpretácia jeho diel zložitá, skomplikovaná záhadnými názvami obrazov. Dalí sa zapájal aj do rôznych umeleckých akcií a happeningov, dokonca tvoril reklamné šoty.

Yves Tanguy bol belgickým maliarom a typickým predstaviteľom surrealistického verizmu. Zaoberal sa vzťahom reálneho predmetu k nereálnemu okoliu. Išlo o premyslené, často veľmi vtipné kombináce navzájom nesúvisiacich predmetov. Akademická maliarska technika sa vyznačuje naturalizmom, banálnou, niekedy až krikľavou farebnosťou, avšak vyznieva silne emotívne.

Paul Delvaux svoje snové maliarske vízie komponoval z reálnych tvarov a figúr. Nahými a polonahými postavami, ktoré sa nehlučne, akoby beztiažovo pohybujú v priestore, zaľudňoval námestia, ulice a opustené železničné stanice. Figúry sú klasicky modelované, najmä typické ženské akty, v protiklade s oblečenými mužmi.

Najväščí surrealistický maliar, pôvodom Nemec - Max Ernst, začínal ako dadaista, no po príchode do Paríža sa stal surrealistom. Jeho tvorba je plná inovácií; objavil nové techniky a postupy výtvarného umenia. Koláže skladané z presných detailov starých rytín sú výrazom veristického surrealizmu, kdežto frotáže a asambláže zase spadajú do surrealizmu absolútneho. Vo frotážach pretláčal prírodné štruktúry dreva, listov, piesku, atď. do výtvarných celkov a nepatrným prispôsobením tak dostávali tieto štruktúry nový význam (frotáže tvoria cyklus Prírodopis). Ernst objavil aj techniku drippingu – liatia farieb priamu na plátno.

Ďalšími predstaviteľmi surealistického maliarstva sú kubánčan Wilfred Lama a chilan Robert Matta.