Absolútny surrealizmus bol líniou, ktorá aplykovala princípy psychologického automatizmu. Jej najvýznamnejším predstaviteľom bol André Masson. Nepokojná povaha a temperament sa prejavovali v nespútanej technike, ktorá sa neskôr v USA stala základom informálneho prejavu - gestickej maľby.

Španielsky maliar Juán Miró sa inšpiroval tvorbou Paula Kleeho. Vytvoril si vlastnú abecedu znakov a symbolov, používal jasné živé tóny červenej, modrej, žltej, zelenej a jemnú čiernu obrysovú líniu. Tieto prvky vyvolávajú pocit pohody, ktorými sa jeho tovrba líši od ťaživých obrazov niektorých surrealistov.

Surrealistickú fotografiu predstavuje tvorba Mana Raya, filmovú tvorbu dielo Luisa Bunuela a Salvatora Dalího Andalúzsky pes. Začína sa slávnou sekvenciou, v ktorej britva prerezáva bulvu oka a tak sa symbolicky vyjadruje hľadanie surrealizmu za viditeľným svetom, jeho obrat do vnútra osobnosti.

Sochárske objekty Hansa Arpa vychádzajú z prírodných tvarov alebo sú výsledkami prírodných procesov (napr. kamene omývané vodou), plastiky Alberta Giacomettiho majú silne totemický charakter – vysoké a štíhle postavy, väčšinou osamelo stojace.
V surrealizme sa často rušili hranice medzi umeleckými druhmi – ťažko bolo rozoznať, či ide o plastiku, asambláž, maľbu...
Obdobie po druhej svetovej vojne Po konci vojny sa rozvíjal nezobrazujúci, abstraktný prejav a množstvo nových umeleckých štýlov a techník. Významné miesto si vydobil INFORMEL, ktorý znamená návrat od riadených tvarových štruktúr ku spontánnemu gestu – rúca všetky hranice a normy umenia. Umelec nekomponuje maľbu dopredu, ale utvára ju priamo pri diele. Často nepracuje štetcom, ale špachtľou, zasahuje do maľby rukami a komponuje do nej iné materiály. Farbu chápe ako hmotu. Umenie už nemá žiadne pravidlá.

Natália N. okt.2002 kontakt: [email protected]