Ešte v minulom storočí sa slovom klasik sa označovali len najlepší Gréci a rímsky spisovatelia. Dnes sa tento názov v prenesenom zmysle používa na diela umelcov ktorí majú základný význam a vzorovú dokonalosť. Klasicizmus vznikol v 18. storočí. trval od roku 1730 do roku 1820. Predpokladom na vznik klasicizmu boli náboženské myšlienkové prúdy z rozpadu feudálnej spoločnosti.

Hudba klasicizmu dnes na nás pôsobi pokojne a vyrovnane akoby nemala nič spoločné so sociálnym vrením svojej doby. Vtedy ju však vnímali inak. Tvorila kontrast pompéznosti barokovej doby. Chcela pôsobiť jednoducho a prirodzene na vtedajšie zmýšľanie. Cieľom sa stala prehľadnosť, vyváženosť a logická výstavba. Preto sa cyklus štyroch častí, tvoriacich symfóniu začínal a končil rýchlou hudbou. Dve stredné časti boli mierne kontrastné a z praxe vytratil číslovaný bas a part každého nástroja. V duchu estetiky klasicizmu mala hudba prinášať potešenie a rozptýlenie.Jej úlohou bolo prekonávať životné problémy vytváraním krásy, poriadku a harmónie. Preto sa do nej nepremietali osobné zážitky a smútok.

No postupom času mohla i hudba klasicizmu nastaviť spoločnosti zrkadlo a kritizovať feudálne panstvo: napríklad v Mozartovej opere Figarova svadba tvorí negatívnu postavu šľachtic. Alebo v Beethovenovej Fidelio v symfónii číslo 9, ktorá sa končí oslavou bratstva všetkých ľudí, otvorene prejavil svoje revolučné myšlienky. Takéto diela neboli v šľachtických kruhoch vítané, lebo pripomínali myšlienky Fracúzskej revolúcie.