7 divov sveta
(spracované podľa V. Zamarovského)

1.Egyptské pyramídy
2.Vysuté Seramidine záhrady
3.Artemidin chrám v Efesu
4.Feidov Zeus v Olympii
5.Mauzóleum v Halikarnasse
6.Rhodský kolos
7.Maják na ostrove Fárov

Feidov Zeus v Olympii

súčasné územie: Grécko, Atény
vznik: 460 – 450 pred našim letopočtom stvorený (ako jediný zo 7 divov) jediným človekom – Feidásom (mal veľa kvalifikovaných pomocníkov)
podoba: socha – sediaci Zeus vo svojom chráme, kt. sa skladal z troch oddielov; dlažba v strednom oddiely bola z červeného vápenca, ten bol obložený bielym mramorom. Podstavec bol z čierneho vápencového kvádra. Jeho rúcho a vlasy boli zo zlata, nepokryté časti tela zo slonoviny, trón z cédrového dreva vykladaného ebenom a drahokamami. Vlastné drevené jadro sochy bolo návštevníkom skryté. Ľudia, ktorý toto dielo uvideli sa umelca pýtali, či vystúpil a na Olymp a tam videl Dia, keď ho tak „božsky“ dokázal vytvoriť.
zánik: okolo 390 pred našim letopočtom, keď zbožný cisár Theodius dal túto „pohanskú modlu“ odniesť do Konstantinopolu, kde potom bez stopy a navždy zmizla
veľkosť: okolo 13 metrov
dnes: Diov chrám je dnes najväčším olympijským rujiskom.

Rhodský kolos

súčasné územie: Rodos
vznik: 281 pred našim letopočtom
podoba: Maják stvárňujúci sochu Hélia – boha slnka a ochrancu ostrova, ktorý v pravej ruke drží horiacu fakľu. „Slnko proti slnku“. Socha stála buď s rozkročenými nohami a popod ňu plávali lode alebo to bola postava voľne stojaceho muža, čo je technicky pravdepodobnejšie. Socha bola zliatinou medi a železa.
zánik: 225 pre našim letopočtom pri zemetrasení. Jeho zvyšky vraj boli predané ako nepotrebné kusy kovu istému Židovi z Edessy.
veľkosť: asi 45m (t.j. o 11 metrov menej ako Socha Slobody, postavená v roku 1886 – do tohto roku najvyššia socha na svete)

Egyptské pyramídy

súčasné územie: Egypt
vznik: najstaršia – „stupňová pyramída“ pri Sakkáre (faraón Džóser) – 4800 – 4600 rokov
podoba: v súčasnosti asi 70; niektoré zničené
veľkosť: Velká Cheopsova pyramída
výška: 137 m (bola vyššia asi o 11 m, bola jej zničená špička)
základňa: 234 m x 234 m = 5,4 ha )asi 10 000 dvojizbových bytov s príslušenstvom
objem: 2 600 000m3
počet použitých kamenných kvádrov: 2 250 000 ks (1 kamenný kváder vážil 2,5 t – 4 t)
hieroglyfy: rozlúštil Jean Francois Champollion r. 1822
stavba:
1. plocha – základy – zhornatená pevná skala alebo postavená z lomového kameňa,
2. staviteľ vyhotovil plán (uviedol uhly sklonu a miery v lakťoch)
3. určenie polohy pyramídy podľa svetových strán (nepoznali kompas, dokázali to s neuveriteľnou presnosťou!)
4. doprava presne vytvarovaných vápencových kvádrov, ktoré boli opracovávané primitívnymi medenými nástrojmi, hladené vodou a pieskom (priliehajú tak, že sa medzi ne nevmestí ani list leteckého listového papiera!)

Pri Cheopsovej pyramíde bola 10 rokov stavaná len cesta pre balvany! 20 rokov trvala stavba pyramídy. Súčasne na nej pracovalo 100 000 robotníkov. Pracovali bez kladkostrojov a žeriavov, používali len páky. Stavbu nefinancoval faraón, ale samotní poddaní, ktorí sa museli ešte aj sami živiť! Cheopsa vtedajší ľud za jeho hrobku znenávidel. Táto stavba sa pre ľud rovnala prehratej vojne, bola postavená z krvi, sĺz a nárekov.