Vysuté Seramidine záhrady

súčasné územie: Turecko, 120 km od dnešného Bagdádu (bývala Mezopotánia, Babylon)
vznik: okolo r. 800 pred naším letopočtom
podoba: Záhrada tvorila štvorec, držala sa na klembách, ktoré stáli na podstavcoch z kvádrov, postavených na seba ako kocky. Podstavce boli vyplnené hlinou, takže v nich mohli rásť aj najväčšie stromy. Vyzerala, akoby sa vznášala vo vzduchu. Boli zhotovené z pálených tehlí a spájané asfaltom. Na čerpadlách boli špirálové čerpadlá, ktorými určení pracovníci neustále čerpali vodu z Eufratu. Tento „div sveta“ bol prekonaný veľkosťou i nákladnosťou, ale vynikal originalitou, technikou, dômyselnosťou čerpacieho zariadenia a krásou. Semiramis, manželka Šamšiada V. (= holubica) bola vládkyňou a veľkou dobyvateľkou. Počas svojho panovania dala vystaviť množstvo chrámov a miest a obohatila ríšu.
Babylon (= „Božia brána“)– klínové písmo, spracovanie kovu a dreva, vynález kolesa, lekárstvo (kryštálové šošovky), astrológia, matematika, roľníctvo. „Babylon v nás“ – dvanástková sústava – dnešný čas (hoci máme desiatkovú), týždeň = 7 dní, mesiac = 4 týždne, výpočet plochy trojuholníkov, kosouholníkov, objem ihlanu, kocky atď.
zánik: neznámy (okolo r. 380 pred n.l.)
klinové písmo: Georg Friedrich Grotefend 1802

Artemidin chrám v Efesu

súčasné územie: Turecko
vznik: 7. storočie n.l.
podoba: Chrám bol zo všetkých strán lemovaný dvojradovým stĺpovaním, v strede ktorého stála svetyňa, ktorá sa delila na tri časti. V strede bola umiestnená obrovská cédrová socha bohyne Artemis. (U Grékov to bola pôvodne ochránkyňa zvierat, neskôr bohyňa plodnosti, výnimočne krásna.) Stĺpy boli z mramoru, ktorý sa ťažil neďaleko. Každý vážil 20 t. Stavba trvala 120 rokov!
zánik: bol zničený Gótmi (2. storočie n. l.), aj keď údajne bol ešte obnovený Efésanmi. Jeho rujiny boli objavené až v roku 1863 Angličanom Woodom pod šesťmetrovým nánosom bahna.
veľkosť: 110 m dlhý, 55 m široký, niektoré stĺpy dosahovali až výšku 18 m

Mauzóleum v Halikarnasse

súčasné územie: Turecko
vznik: 350 –340 pred n. l.
podoba: Maussóllos – miestodržiteľ perského kráľa v Halikarnase, vládol v rokoch 377 – 352 pred n.l. ako nezávislý panovník. Jeho žena Artemisia II. (a zrejme zároveň i sestra) nastúpila na trón po jeho smrti. Svojho muža veľmi milovala a po jeho smrti mu dala vybudovať hrobku – Mauzóleum. Jeho presná podobanie je známa. Vieme však, že budilo údiv predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo to akési spojenie pyramídy a gréckeho chrámu. Obdivhodná bola jeho veľkosť, ale aj dokonalá umelecká výzdoba. Základom stavby bol obrovský podstavec, ktorý bol obložený mramorom, vnútro bolo postavené z pálených tehliel. Udávajú sa dve veľkosti tohto kvádra 66 x 77 x 30 m a 18,9 x 42,3 x 11,1 m, pravda je zrejme niekde uprostred. Na ňom stál chrám, ktorý bol obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu pyramídy. Medzi stĺpmi bola bohatá sochárska výzdoba. Vrchol pyramídy bol ukončený plošinou, na ktorom sa týčilo súsošie Maussóla a Artemisii na voze so štvorzáprahom. Veľkosť chrámu po vrchol súsošia je jednoznačne udávaná ako 46 m.Artemisia sa dokončenia výzdoby Mauzólea ani nedožila.
zánik: V 13. st. bol poškodený zemetrasením. Zánik - 15. storočie, kedy padol za obeť rodským rytierom, ktorý ho použili ako materiál pre hradby pevnosti sv. Petra.

Maják na ostrove Fárov

súčasné územie: Egypt
vznik: 300 - 280 pred n.l.
podoba: Fáros bol malý ostrov, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti od pevniny a svojim pretiahnutým tvarom akoby uzatváral záliv. Výbežok ostrova tvorila skala obklopená morom. Na nej stála obdivhodná vež z bieleho kameňa (alebo z mramoru) s rovnomerným názvom. Postavil ju staviteľ Sóstratos pre bezpečnosť plavcov. (Okolo bolo údajne veľa skál a plytčín.) Jeho svetlo bolo vidieť z diaľky až 50 –57 km. Stavba mala štvorcový pôdorys, ktorého strany merali 180 –190 m. Na tejto základne stál jednoposchodový palác so štyrmi vežami na každom rohu. Zo stredu vystupovala vysoká štvorhranná vež, ktorá sa postupne zužovala. Na jej vrchu bola plošina, na ktorej stála okruhlá stĺpová sieň, na všetky strany otvorená. V jej strede sa každý večer zapaloval oheň. -
zánik: Bol niekoľkokrát poškodený zemetraseniami. V 13. storočí sa pevnina natoľko priblížila k ostrovu, že bol úplne zbytočný. Začiatkom 14. storočia bol rozobraný na stavebný materiál a v r. 1326 bolo „dielo skazy“ zavŕšené ďalším zemetrasením. Ostrov Fáros je dnes celkom splynutý s pevninou. Nenašli sa žiadne jeho zvyšky. Najväčší maják sveta zmizol bez stopy.
veľkosť: 180 m (viac ako Veľká pyramída) – údaj Flaviosa