Trenčín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšiť veľkým množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenčiansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o víťazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179, ktorý je zároveň najsevernejšou pamiatkou na pobyt Rimanov v strednej Európe. Nápis je možno vidieť z okna jedálne a medziposchodia Hotela Tatra, stojaceho pôvodne na mieste hostinca "K Červenej hviezde“ . Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište – tzv. farské schody, postavené v roku 1568. Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súčasnosti je známa pod názvom Mestská brána.

Pôvodne bola postavená v gotickom štýle, neskôr ju prestavali v renesančnom štýle. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí sa nachádza dvojpodlažná kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a pochádza z 15. storočia. Barokový stĺp so sochárskou skupinou, nazývaný tiež stĺp najsvätejšej Trojice dominuje v strede Mierového námestia.V roku 1712 ho nechal postaviť gróf Mikuláš Ilešházi na pamiatku obetiam morovej epidémie, ktorá vypukla v Trenčíne roku 1710. Piaristický kostol sv. Františka Xaverského bol vybudovaný v ranobarokovom štýle s dvojvežovým priečelím. Vnútorná výzdoba pozostáva z fresiek Krištofa Tauscha. Ku kostolu bola pristavená v roku 1662 budova kláštora, v ktorej sa dnes nachádza piaristické gymnázium a galéria M.A. Bazovského.

Múzeum je neskorobaroková trojpodlažná budova z roku 1761 a sídli v budove Župného domu od roku 1939. Synagóga - novoromantická stavba z roku 1913 bola postavená na mieste bývalej modlitebne. Kaštieľ v časti Záblatie zo 17. storočia, barokizovaný v 18. storočí bol pôvodne postavený ako vodná pevnosť.
Ďalšími zaujímavosťami by mohol byť klasicistický kaštieľ v Adamovských Kochanovciach, zrúcaniny hradu Beckov, renesančný kaštieľ v Bošáci, neskororenesančný kaštieľ v Brunovciach, zrúcaniny Čachtického hradu, renesančný kaštieľ v Dubnici nad Váhom, pôvodne neskororománsky kostol z pol. 13. storočia v Novom Meste nad Váhom, či zrúcaniny gotického hradu v Topoľčanoch.

Napriek tomu som sa rozhodla zamerať sa na mestečko, ktoré možno nemá až také historicky zaujímavé stavby ako Trenčín či spomínané okolie, no je mi srdcu bližšie. Možno preto, že v Trenčianskych Tepliciach bývam už 27 rokov a 7 rokov som pracovala práve tu a to v hotelierstve, ale i preto, že ma vždy zaujímala história nášho mesta a jeho pamätihodnosti.

Trenčianske Teplice treba predovšetkým predstaviť ako kúpeľné mesto, ktoré svojou geografickou polohou si vyslúžili prívlastok „Perla Karpát“. Priaznivé účinky sádrovo-sírnych horúcich prameňov oceňujú pacienti predovšetkým s chorobami ako reumatizmus, chronické zápaly nervov ako napr. ischias, poúrazové stavy a pod. Teplota vôd, ktorá je využívaná v piatich bazénoch, sa pohybuje v rozmedzí od 37,7°C do 40,2°C a jej vek bol stanovený na 25 000 rokov. Prvá písomná správa o teplých prameňoch v údolí potoka Tepličky je z roku 1247, avšak ako „o kúpeľoch“ sa hovorí až v dokumentoch zo 14. storočia. Trenčianske Teplice najdlšie (241 rokov) vlastnila rodina Illésházyovcov. Pred smrťou posledný z tohto rodu - Štefan Illésházy predal z finančných dôvodov svoje majetky, medzi inými aj dubnické panstvo spolu s Trenčianskymi Teplicami, viedenskému finančníkovi Jurajovi Sinovi v roku 1835.