Kúpele Trenčianske Teplice zaznamenali počas tohto obdobia prílev kapitálu a hospodárskej prosperity. Barón Juraj Sina z Hodósu bol pôvodom Grék a jeho obchodnícky duch sa postaral o modernizáciu starých kúpeľných zariadení, výstavbu nových kúpeľov, celkový vzhľad obce a promenády. Zaviedol poplatky za kúpanie v niektorých kúpeľoch, ale zároveň zlepšoval ich stav tým, že vybudoval nový odtokový kanál.

Po jeho smrti jeho syn Šimon Sina pokračoval v otcových šľapajách a hoci Trenčianske Teplice ani raz nenavštívil za 20 rokov, ktoré mu patrili. Kúpele dal na starosť samostatnému riaditeľstvu a tomu schvaľoval každé rozhodnutie, ktoré sa týkalo budovania kúpeľov. A tak v tomto období vnikli dôležité stavby ako „Hotel Teplitz“, „Tri srdcia“, vila „Mühe“ a mnohé ďalšie. Zaslúžil sa o rozšírenie parku s jazierkom, zriadenie telegrafného úradu, pravidelné koncerty atď. Najväčšiu dôležitosť si však zrejme zaslúži vybudovanie kúpeľa „Sina“, ktorý je dodnes najteplejší a jeho konštantná teplota je 40,2°C. Vyviera priamo do bazéna, čo dosahuje „balneologický ideál“. Barón hneď začal i s výstavbou hotela „Sina“, ktorý spojil s kúpeľnou chodbou a to bolo náramne oceňované kúpeľnými hosťami.

V roku 1876 sa novou majiteľkou kúpeľov stala Šimonova najmladšia dcéra Ifigénia, ktorá sa stala vdovou po francúzkom vojvodovi Armande de Castries a druhý raz sa vydala za mladého grófa D´Harcouta. Kúpele znova zaznamenali neobyčajný prísun kapitálu. Ifigénia dala postaviť hotely, vily, kúpeľný ústav, sanatórium pre chudobných úradníkov župy, letohrádky a tak isto možnosť stavať i samotným obyvateľom, ktorých v tomto čase registrujeme 1414.
Ifigénia D´Harcourt ale stále hľadala niečo, čím by prilákala ďalších kúpeľných hostí. Príležitosť sa jej naskytla na jednej parížskej výstave, kde prvý raz uvidela návrh prepychového tureckého kúpeľa, ktorého autorom bol František Schmoranz ( 1845 v Slatiňanoch, + 1892 v Prahe), dvorný architekt egyptského miestokráľa, riaditeľ umelecko-priemyselnej školy v Prahe a spolutvorca svätováclavského pomníka. Kúpeľ bol projektovaný v maurskom slohu, veľmi náročného na prevedenie, čo však Ifigéniu neodradilo. Ihneď ho zakúpila a súčasne sa postarala o okamžité začatie s týmto dielom.

„Hammam“ (= „kúpeľ“ – z arabštiny) bol dokončený v roku 1888 a teda jeho vybdovanie trvala dva roky . V tomto čase stavba nemala obdobu v celej Európe. Bol vystavaný hneď vedľa zrkadliska „Sina“. Halu kúpeľa od kúpeľných kabín oddeľuje dvojradie stĺpov vytesaných z jemného pieskovca. Kabíny sú vykladané ozdobnými modro-bielymi kachličkami, ktoré boli vyrobené špeciálne pre túto stavbu a každú druhú dodnes zdobia iniciálky Ifigénie. Nad stĺporadím sa nachádzajú kresané pieskovcové balustrády a tie ohraničujú kabíny na odpočívanie na prvom poschodí. Pásy arabesiek sa tiahnu do troch kupol, ktoré zároveň tvoria klenbu celého kúpeľa. Stavba nemá prakticky žiadne okná. Na stenách sa nachádzajú dve neveľké pestré rozety, ale osvetlenie haly je v podstate zabezpečené zasklenými otvormi v klenbe kupol a vytvára neopakovateľný dojem hviezdnej oblohy. V strede stavby dominuje mramorová fontána so studenou pitnou vodou a po stranách stoja dvoje ozdobné maurské kachle Na južnej strane miestnosti si môžeme prečítať meno samotného architekta a rímsky nápis, ktorý označuje storočie výstavby.
V roku 1892 bol slávnostne otvorený „Kursalón“ ako odveta na stále náročnejších kúpeľných hostí, žiadajúcich nielen liečbu, ale i zábavu. „Kursalón“ sa preto stal centorm spoločenského života, ktorým je dodnes.

Ifigénia D´Harcourt sa zaslúžila i o iné „vymoženosti“ Trenčianskych Teplíc. Dala vydláždiť chodníky, vybudovala vodovod a kanalizáciu, elektrifikáciu, elektrifikovanú železnicu atď. Avšak kvôli hazardným stávkam, ktorých sa zúčastňovala, bola nútená predať slovenské majetky a tak roku 1909 sa Trenčianske Teplice stali majetkom Maďarskej bankovej a obchodnej spoločnosti v Budapešti.

Hammam v súčasnosti slúži ako prezliekáreň a odpočiváreň k zrkadlisku Sina. V jeho priestoroch sa vykonávajú i masáže. Po vstupe do jeho priestorov sa akoby ocitnete v inom svete. Ticho ruší žblnkanie chladného prameňa vo fontáne, pieskovcové zábradlie, balustrády a stĺpy pôsobia veľmi impozatne, až rozprávkovo. Otvory v klembe skutočne pripomínajú hviezdy. V prípade, že Hammam navštívite počas slnečného dňa, tento dojem sa ešte umocní. Zaujímavá vôňa síry zo zrkadliska Sina prináša so sebou tiež niečo zvláštne a výnimočné.
Hoci prezliekáreň dnes používajú výlučne muži, verejnosť sa s touto prekrásnou stavbou môže zoznámiť jeden raz do týždňa, kedy sa zdarma konajú pravidelné prehliadky kúpeľného centra mesta spojené s výkladom a končia práve tu, v priestoroch tureckého kúpeľa. Svojou jedinečnosťou sa stal Hammam aj vhodným priestorom na nakrútenie niektorých rozprávok a inscenácií, pretože dokázal navodiť neopakovateľnú atmosféru východu.