Trenčín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšiť veľkým množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenčiansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o víťazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179, ktorý je zároveň najsevernejšou pamiatkou na pobyt Rimanov v strednej Európe. Nápis je možno vidieť z okna jedálne a medziposchodia Hotela Tatra, stojaceho pôvodne na mieste hostinca "K Červenej hviezde“ . Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište – tzv. farské schody, postavené v roku 1568. Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež Turecká. V súčasnosti je známa pod názvom Mestská brána.

Pôvodne bola postavená v gotickom štýle, neskôr ju prestavali v renesančnom štýle. Na veži sú z oboch strán latinské nápisy s erbom mesta. Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí sa nachádza dvojpodlažná kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a pochádza z 15. storočia. Barokový stĺp so sochárskou skupinou, nazývaný tiež stĺp najsvätejšej Trojice dominuje v strede Mierového námestia.V roku 1712 ho nechal postaviť gróf Mikuláš Ilešházi na pamiatku obetiam morovej epidémie, ktorá vypukla v Trenčíne roku 1710. Piaristický kostol sv. Františka Xaverského bol vybudovaný v ranobarokovom štýle s dvojvežovým priečelím. Vnútorná výzdoba pozostáva z fresiek Krištofa Tauscha. Ku kostolu bola pristavená v roku 1662 budova kláštora, v ktorej sa dnes nachádza piaristické gymnázium a galéria M.A. Bazovského.

Múzeum je neskorobaroková trojpodlažná budova z roku 1761 a sídli v budove Župného domu od roku 1939. Synagóga - novoromantická stavba z roku 1913 bola postavená na mieste bývalej modlitebne. Kaštieľ v časti Záblatie zo 17. storočia, barokizovaný v 18. storočí bol pôvodne postavený ako vodná pevnosť.
Ďalšími zaujímavosťami by mohol byť klasicistický kaštieľ v Adamovských Kochanovciach, zrúcaniny hradu Beckov, renesančný kaštieľ v Bošáci, neskororenesančný kaštieľ v Brunovciach, zrúcaniny Čachtického hradu, renesančný kaštieľ v Dubnici nad Váhom, pôvodne neskororománsky kostol z pol. 13. storočia v Novom Meste nad Váhom, či zrúcaniny gotického hradu v Topoľčanoch.

Napriek tomu som sa rozhodla zamerať sa na mestečko, ktoré možno nemá až také historicky zaujímavé stavby ako Trenčín či spomínané okolie, no je mi srdcu bližšie. Možno preto, že v Trenčianskych Tepliciach bývam už 27 rokov a 7 rokov som pracovala práve tu a to v hotelierstve, ale i preto, že ma vždy zaujímala história nášho mesta a jeho pamätihodnosti.

Trenčianske Teplice treba predovšetkým predstaviť ako kúpeľné mesto, ktoré svojou geografickou polohou si vyslúžili prívlastok „Perla Karpát“. Priaznivé účinky sádrovo-sírnych horúcich prameňov oceňujú pacienti predovšetkým s chorobami ako reumatizmus, chronické zápaly nervov ako napr. ischias, poúrazové stavy a pod. Teplota vôd, ktorá je využívaná v piatich bazénoch, sa pohybuje v rozmedzí od 37,7°C do 40,2°C a jej vek bol stanovený na 25 000 rokov. Prvá písomná správa o teplých prameňoch v údolí potoka Tepličky je z roku 1247, avšak ako „o kúpeľoch“ sa hovorí až v dokumentoch zo 14. storočia. Trenčianske Teplice najdlšie (241 rokov) vlastnila rodina Illésházyovcov. Pred smrťou posledný z tohto rodu - Štefan Illésházy predal z finančných dôvodov svoje majetky, medzi inými aj dubnické panstvo spolu s Trenčianskymi Teplicami, viedenskému finančníkovi Jurajovi Sinovi v roku 1835.
Kúpele Trenčianske Teplice zaznamenali počas tohto obdobia prílev kapitálu a hospodárskej prosperity. Barón Juraj Sina z Hodósu bol pôvodom Grék a jeho obchodnícky duch sa postaral o modernizáciu starých kúpeľných zariadení, výstavbu nových kúpeľov, celkový vzhľad obce a promenády. Zaviedol poplatky za kúpanie v niektorých kúpeľoch, ale zároveň zlepšoval ich stav tým, že vybudoval nový odtokový kanál.

Po jeho smrti jeho syn Šimon Sina pokračoval v otcových šľapajách a hoci Trenčianske Teplice ani raz nenavštívil za 20 rokov, ktoré mu patrili. Kúpele dal na starosť samostatnému riaditeľstvu a tomu schvaľoval každé rozhodnutie, ktoré sa týkalo budovania kúpeľov. A tak v tomto období vnikli dôležité stavby ako „Hotel Teplitz“, „Tri srdcia“, vila „Mühe“ a mnohé ďalšie. Zaslúžil sa o rozšírenie parku s jazierkom, zriadenie telegrafného úradu, pravidelné koncerty atď. Najväčšiu dôležitosť si však zrejme zaslúži vybudovanie kúpeľa „Sina“, ktorý je dodnes najteplejší a jeho konštantná teplota je 40,2°C. Vyviera priamo do bazéna, čo dosahuje „balneologický ideál“. Barón hneď začal i s výstavbou hotela „Sina“, ktorý spojil s kúpeľnou chodbou a to bolo náramne oceňované kúpeľnými hosťami.

V roku 1876 sa novou majiteľkou kúpeľov stala Šimonova najmladšia dcéra Ifigénia, ktorá sa stala vdovou po francúzkom vojvodovi Armande de Castries a druhý raz sa vydala za mladého grófa D´Harcouta. Kúpele znova zaznamenali neobyčajný prísun kapitálu. Ifigénia dala postaviť hotely, vily, kúpeľný ústav, sanatórium pre chudobných úradníkov župy, letohrádky a tak isto možnosť stavať i samotným obyvateľom, ktorých v tomto čase registrujeme 1414.
Ifigénia D´Harcourt ale stále hľadala niečo, čím by prilákala ďalších kúpeľných hostí. Príležitosť sa jej naskytla na jednej parížskej výstave, kde prvý raz uvidela návrh prepychového tureckého kúpeľa, ktorého autorom bol František Schmoranz ( 1845 v Slatiňanoch, + 1892 v Prahe), dvorný architekt egyptského miestokráľa, riaditeľ umelecko-priemyselnej školy v Prahe a spolutvorca svätováclavského pomníka. Kúpeľ bol projektovaný v maurskom slohu, veľmi náročného na prevedenie, čo však Ifigéniu neodradilo. Ihneď ho zakúpila a súčasne sa postarala o okamžité začatie s týmto dielom.

„Hammam“ (= „kúpeľ“ – z arabštiny) bol dokončený v roku 1888 a teda jeho vybdovanie trvala dva roky . V tomto čase stavba nemala obdobu v celej Európe. Bol vystavaný hneď vedľa zrkadliska „Sina“. Halu kúpeľa od kúpeľných kabín oddeľuje dvojradie stĺpov vytesaných z jemného pieskovca. Kabíny sú vykladané ozdobnými modro-bielymi kachličkami, ktoré boli vyrobené špeciálne pre túto stavbu a každú druhú dodnes zdobia iniciálky Ifigénie. Nad stĺporadím sa nachádzajú kresané pieskovcové balustrády a tie ohraničujú kabíny na odpočívanie na prvom poschodí. Pásy arabesiek sa tiahnu do troch kupol, ktoré zároveň tvoria klenbu celého kúpeľa. Stavba nemá prakticky žiadne okná. Na stenách sa nachádzajú dve neveľké pestré rozety, ale osvetlenie haly je v podstate zabezpečené zasklenými otvormi v klenbe kupol a vytvára neopakovateľný dojem hviezdnej oblohy. V strede stavby dominuje mramorová fontána so studenou pitnou vodou a po stranách stoja dvoje ozdobné maurské kachle Na južnej strane miestnosti si môžeme prečítať meno samotného architekta a rímsky nápis, ktorý označuje storočie výstavby.
V roku 1892 bol slávnostne otvorený „Kursalón“ ako odveta na stále náročnejších kúpeľných hostí, žiadajúcich nielen liečbu, ale i zábavu. „Kursalón“ sa preto stal centorm spoločenského života, ktorým je dodnes.

Ifigénia D´Harcourt sa zaslúžila i o iné „vymoženosti“ Trenčianskych Teplíc. Dala vydláždiť chodníky, vybudovala vodovod a kanalizáciu, elektrifikáciu, elektrifikovanú železnicu atď. Avšak kvôli hazardným stávkam, ktorých sa zúčastňovala, bola nútená predať slovenské majetky a tak roku 1909 sa Trenčianske Teplice stali majetkom Maďarskej bankovej a obchodnej spoločnosti v Budapešti.

Hammam v súčasnosti slúži ako prezliekáreň a odpočiváreň k zrkadlisku Sina. V jeho priestoroch sa vykonávajú i masáže. Po vstupe do jeho priestorov sa akoby ocitnete v inom svete. Ticho ruší žblnkanie chladného prameňa vo fontáne, pieskovcové zábradlie, balustrády a stĺpy pôsobia veľmi impozatne, až rozprávkovo. Otvory v klembe skutočne pripomínajú hviezdy. V prípade, že Hammam navštívite počas slnečného dňa, tento dojem sa ešte umocní. Zaujímavá vôňa síry zo zrkadliska Sina prináša so sebou tiež niečo zvláštne a výnimočné.
Hoci prezliekáreň dnes používajú výlučne muži, verejnosť sa s touto prekrásnou stavbou môže zoznámiť jeden raz do týždňa, kedy sa zdarma konajú pravidelné prehliadky kúpeľného centra mesta spojené s výkladom a končia práve tu, v priestoroch tureckého kúpeľa. Svojou jedinečnosťou sa stal Hammam aj vhodným priestorom na nakrútenie niektorých rozprávok a inscenácií, pretože dokázal navodiť neopakovateľnú atmosféru východu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Hammam: zaujímavý historický objekt